32. Strach

Koho sa bojím?
Pána, Jediného?
To nie je pravda.
Som synom svojho Otca.

Čoho sa bojím?
Svojej nesmiernej nevedomosti —
bezsennej kopije,
slepého prachu.

Prečo sa bojím?
Pretože moje oči
nevidia úsmev
zlatej oblohy.

A čo je strach?
Vábivé volanie
zo sféry spútanosti
vzduchotesnej gule.

A kde je strach?
Je všade —
atmosféra smrti,
nehanebná a nahá.