Úprimní ľudia existujú²⁰

Potom, čo som preplatil cenu za vetrovku, som šiel do pekárne. Povedal som predavačke, aby mi dala tucet koláčikov. "Prepáčte, máme iba jedenásť," povedala. "Dobre, tak mi dajte jedenásť!" odvetil som.

Pokojne mohla predstierať, že mi dala dvanásť. Kto to ráta? Ale úprimní ľudia ešte existujú. Preto sme ešte stále nažive.

Pred ôsmimi alebo deviatimi mesiacmi som v tej pekárni pil čaj. Tá predavačka si to stále pamätá. Vždy sa ma opýta: "Nechcete čaj?"

Toto je ten slávny obchod, ktorý vždy vyhorí. Predtým tam bol iný majiteľ. Vždy si so mnou podal ruku a predal mi všetko za polovičnú cenu. Čokoľvek som chcel, mi vždy to predal za polovičnú cenu.