Kupovanie stoličky¹

Všetci vieme, že Japonci sú od prírody veľmi čestní. Ja som však mal veľmi nejaponský zážitok, keď sme v meste Kjóto kupovali stoličku. V jednom obchode predavač povedal: "Táto stolička je vo výpredaji, takže nemôžem znížiť jej cenu. Toto je najlepšia cena v Japonsku. Nikde inde túto stoličku za lepšiu cenu nedostanete." Kirit mi to prekladal.

Pozrel som sa na toho muža a potom som povedal Kiritovi: "Poďme do nejakého iného obchodu."

Priamo na druhej strane ulice sme našli ďalšiu stoličku, ktorá bola presne taká, ako tá v prvom obchode, lenže táto mala aj nožnú opierku. Napriek tomu stála o šesť alebo sedemtisíc jenov menej než tá prvá. Bola to lepšia cena a navyše mala nožnú opierku! Kirit bol taký nadšený.

Neskôr som povedal Kiritovej mame: "Váš syn je veľmi dobrý chlapec. Som naňho veľmi hrdý." Ale nanešťastie, nie všetci Japonci sú takí ako on.

Znižovanie ceny²

V Kjóte som vyjednával s obchodníkmi. Na jednom mieste som si chcel kúpiť istú hru. Len čo som tam vošiel, znížili cenu. Dokonca aj keď súhlasíte, že zaplatíte uvedenú cenu, aj tak ju znížia.

V Okinawe je to rovnaké. Dnes som si kúpil hodinky. Keď som si ich kupoval, predavač znížil ich cenu o päťtisíc jenov. Trúfalo som povedal: "Znížili ste cenu, ale nemohli by ste ju znížiť o ďalších dvetisíc jenov?"

Takže celkovo znížil cenu o sedemtisíc jenov. Bol to veľmi milý človek.

Stará pani³

Potom som kupoval niečo pre Alo. Stará pani v tom obchode bola veľmi lakomá! Povedala cenu a napísala ju. Potom som ja napísal, koľko chcem zaplatiť, a ona súhlasila. Otvoril som pred ňou peňaženku a ona začala ukazovať na veľkú bankovku, ktorú chcela, aby som jej dal. Niečo v mojom vnútri mi povedalo, aby som jej tak veľa nedával, tak som jej dal niekoľko menších bankoviek. Hundrala. Keď chcela, aby som jej dal viac, povedal som: „Nie, nie, nie!“ Nakoniec súhlasila, že si vezme, čo som ponúkal.

Chidananda to pozoroval celkom pobavene. Videl, akú má jeho Guru schopnosť vyjednávať s tou starou pani.

Vlasové tonikum⁴

Zatiaľ čo som vonku nakupoval s Nirvikom, videli sme vlasové tonikum, ktoré malo podporovať rast vlasov. Nirvik povedal: "To je niečo pre Sevika. Kedykoľvek čistím u nej odpadový kanál, vidím, že jej vypadávajú všetky vlasy.“

Povedal som: "Nie, potrebujem to ja, pretože mne už vlasy vypadli. Sevika má stále vynikajúce vlasy."

Nesprávna angličtina⁵

Dokážete si to predstaviť? Japonci vyrobili tričko, ktoré sa predáva v obchodoch, s úplne nesprávnym nápisom. Bolo na ňom: "Ak máš slobodu, potom praktický čo hovoríš.“

Chidananda to prečítal nahlas, no automaticky povedal "praktizuj". Neuvedomil si, že tam bolo napísané "praktický".

Kupovanie "slnečných okuliarov"⁶

Dnes som vošiel do obchodu, kde majú veľmi krásne okuliare. Opýtal som sa, či sú to slnečné okuliare, a predavač odpovedal: "Áno." Akonáhle som si nasadil prvý pár, ten muž povedal: "Veľmi dobre, teraz môžete čítať."

"Nepotrebujem okuliare na čítanie," odvetil som. Hneď ma začali páliť oči. Povedal som: "Sú veľmi silné. Nepotrebujem takéto."

Druhý pár mi tiež spôsoboval bolesť, a tak muž povedal: "Mali by ste ísť k očnému lekárovi."

Keby to boli slnečné okuliare, nezačali by ma páliť oči!

Kto je kto⁷

Vošiel som do kníhkupectva a uvidel som knihu s názvom Kto je kto v Amerike. Moje meno je v knihe s názvom Kto je kto medzi Indmi v Amerike, takže som hľadal svoje meno aj v tejto.

Jedna veľmi tučná pani hľadala knihy, ktoré by jej pomohli bojovať s nadváhou. Sarkasticky mi povedala: "Som si istá, že vaše meno tam je!"

Nemal som to srdce viesť s ňou konverzáciu, a tak som sa len usmial.

Thomas Chinmoy alebo niekto podobný bol v knihe spomenutý, ale moje meno tam nebolo. Nemali tam nič pod menom Ghose ani Chinmoy. Tak som sa vzdal.

Kresťanské kníhkupectvo⁸

Vždy, keď idem nakupovať, mám problémy. Naposledy som vošiel do kresťanského kníhkupectva, aby som si kúpil nejakú inšpirujúcu knihu. Kniha, ktorú som chcel, stála päťdesiat centov. Nerád so sebou nosím veľa drobných, pretože mám potom veľmi ťažké vrecká. Takže som mal dvadsaťpäť centovú mincu a tri desaťcentové mince. Dal som predavačovi päťdesiatpäť centov za knihu a on povedal: "Ďakujem veľmi pekne." Ďakoval mi za päť centov naviac, ktoré som mu dal. Tentokrát som si chcel v tom istom obchode kúpiť knihu s názvom Lietanie s vtákmi. Je o ľuďoch, ktorí na lodi sledujú vtáky. Nedokážete si predstaviť, ako ťažko pracujú, aspoň podľa knihy. Niektorí ľudia sa nestarajú o realizáciu Boha, plačú len po vtákoch.

Kniha stála päťdesiat centov. Tentokrát som mal vo vrecku tri dvadsaťpäťcentové mince, takže som dal presnú sumu. Predavačka si zobrala mojich päťdesiat centov, lenže tento raz mi ani nepoďakovala.

Neplatná tabuľa⁹

Raz som skoro ráno behal na Floride, keď som uvidel obchod s reklamou "Všetky tričká za $2.99." Dokonca spomínali aj niektoré veľmi dobré značky. Ale obchod ešte nebol otvorený.

Poobede som si tam opäť išiel zabehať. Tentokrát bol obchod otvorený. Povedal som si: "Kúpim si niekoľko tričiek za 2.99 dolárov." Potom som si pomyslel: "Musím bežať. Načo si brať toľko tričiek? Kúpim si teraz jedno a neskôr pošlem Savyasachiho po ďalšie.“

Dal som predavačke 5 dolárov a čakal som na výdavok. Pozerala sa na mňa ako na hlupáka. Povedal som: "Je to 2.99."

"Nie, to je veľmi stará tabuľa," odvetila.

Keď som vychádzal, videl som nejakých starých mužov ako sa pozerali na tabuľu – $2.99. Nemal som to srdce im povedať, že tabuľa je neplatná.

Bol som taký znechutený, že som bežal veľmi rýchlo domov!

Indický Kailash¹⁰

Na svojej predchádzajúcej návšteve Floridy som videl obchod s názvom Indický Kailash na tej istej ulici ako môj hotel. Nasledujúce ráno som bežal okolo, ale bolo zatvorené. Napoludnie som tam išiel opäť. Ach, Bože! Vošiel som, len aby som vzápätí vyšiel! Samé neznesiteľné ženské veci! Všetky tieto veci dali do obchodu s menom Indický Kailash. Kailash je najposvätnejší Mount Everest!

Len hotovosť¹¹

Na Floride sme Savyasachi a ja šli do známeho obchodu s vtákmi, ale ja mám doma viac druhov vtákov ako oni. Oni mali iba šesť alebo osem druhov vtákov, ale z každého druhu mali stovky. Čo budem robiť s takým množstvom? Hľadal som rozmanitosť.

Pani sa spýtala: "Máte hotovosť? Tu berieme len hotovosť."

"Áno, máme hotovosť," odpovedal Savyasachi.

Potom povedala: "Ak nenakúpite aspoň za 300 dolárov, musíte zaplatiť o 25 dolárov viac." Som taký hlúpy, aby som kúpil vtáky v hodnote 300 dolárov, len aby som ušetril 25?

Videli sme krásne papagáje. Chcel som kúpiť jedného alebo dvoch. Pani opäť povedala: "Pochopte, musíte zaplatiť v hotovosti!"

Bol som z toho znechutený. Povedal som: "Nekúpim si ich."

Tá pani sa na mňa pozrela, ako keby chcela povedať: "Mala som pravdu. Nemáte hotovosť!" Nevedela, že to bolo kvôli tomu, že som bol znechutený ňou.

Koala¹²

V jednej časti obchodu s rôznym tovarom som videl luster za 10 dolárov a neďaleko neho bola maličká koala. Nikde na koale nebola žiadna cena, ale keďže to bolo na rovnakom mieste ako luster, usúdil som, že pravdepodobne všetko v tej oblasti bolo za 10. A tak som sa rozhodol koalu kúpiť a dal som predavačke 10 dolárov.

"Je to za 13 dolárov. Nevidíte cenu?" povedala.

"Nemá to cenu," odvetil som. Bol som veľmi znechutený. Predavačka bola veľmi nepríjemná.

Pozrela sa na mňa a povedala: " Dobre, môžete ju mať za jedenásť dolárov."

Povedal som si: "Nekúpim si to," a odišiel som preč. Ale potom som si pomyslel: "Sú to veľmi starí ľudia. Asi sú senilní." Takže som sa opäť vrátil.

Keď som znovu vošiel, pani povedala svojmu manželovi: "Aha! Hovorila som ti, že sa vráti späť."

Opäť ma to znechutilo. Povedal som: "Idem si kúpiť len luster, nie koalu."

Vreckovky¹³

V jednom obchode na Floride som sa pozeral na vreckovky. Veľmi sa mi páčili. Začal som si ich kupovať tucet po tucte. Predavačka sa na mňa pozerala. Bolo to za vyše sto dolárov.

Povedala: "Och pane, prosím, príďte opäť."

Naposledy, keď som bol na Floride, v rovnakom obchode sa ma mladý predavač spýtal, či si môžem dovoliť vec, na ktorú som sa pozeral, čo stála devätnásť dolárov. Tentokrát som minul stotridsať dolárov alebo aj viac. Vreckovky budem podpisovať a dávať ich žiakom.

Dvaja vtipkári¹⁴

Raz som stál pred kníhkupectvom. Uvidel ma jeden moslim a spoznal, že som hinduista. Pretože ma bolel chrbát, položil som si na chrbát ruku. Moslim zo žartu povedal: "Krišna, Krišna, Krišna!"

Potom som začal opakovať: "Alah, Alah!"

Aby ma zachránil, vzýval Krišnovo meno a ja som vzýval Alaha. My Indovia sme všetci vtipkári. Dokonca aj keď trpíme, musíme vtipkovať!

Kopnutie od obchodníka¹⁵

Poviem vám jeden zábavný príbeh, ktorý sa stal v Hong Kongu. Nie je múdre v obchode márniť vzácny čas – nie váš, ale vzácny čas obchodníkov.

V Hong Kongu vonku mrholilo, a tak som vošiel do nejakého obchodu. Začal som sa pozerať na prekladací stroj, ktorý mal niekoľko kartičiek s rôznymi slovami. Ak vložíte kartičky do stroja, preloží ich z angličtiny do španielčiny, taliančiny a francúzštiny. Bol som zvedavý, takže som to skúsil. Ale keď som videl, že v každom jazyku bolo iba 40 slov a tie slová som možno aj poznal, už som si to kúpiť nechcel. Zvedavosť býva vždy potrestaná.

Pracovník, ktorý sa mi venoval, bol Číňan. Keď si uvedomil, že nemám v úmysle stroj kúpiť, veľmi pekne ma kopol do holene. Mohol povedať, že to bolo neúmyselné, ale rozhodne to úmyselné bolo. Dokonca sa ani neospravedlnil. Miesto toho, aby som plakal, som sa smial. Nechcel som ešte odísť, a tak som prešiel o pár krokov ďalej a pokračoval v prezeraní tovaru.

V obchode boli aj ďalší zákazníci. Jedným z nich bol aj vysoký silný muž, ktorý vyzeral ako zo Škandinávie. Nemal veľmi dobrú angličtinu. Tiež si prezeral tovar. Zrazu som zbadal, ako ten čínsky predavač urobil ten istý trik aj s týmto mužom. Lenže tentokrát si vybral nesprávnu osobu! Predavač dostal od vysokého muža poriadnu facku.

Potom ten Číňan začal kričať: "Volám políciu!"

Škandinávec ho nasledoval k telefónu a hovoril: "Dobre, zavolajte políciu."

Predavač nevytáčal číslo, len vykrikoval, že zavolá políciu a ja som si to užíval ako nikdy!

Mohol som odísť potom, čo ma kopol, ale Boh chcel, aby som tam zostal a videl to.

Prezeranie fláut¹⁶

Kedykoľvek vidím indickú flautu, vždy si na nej chcem zahrať. V obchode v Dillí som hral na drevenej flaute. Cena bola desať rupií. V Indii im vždy ponúkam polovicu ceny, takže som povedal: "Päť rupií."

Predavač povedal: "To nie je ani nákupná cena. Nákupná cena je sedem rupií."

"Nezoberiem si to," povedal som.

Potom išiel za mnou dve alebo tri ulice a lichotil mi. Povedal, že som pred piatimi minútami hral veľmi dobre.

Kto odolá lichôtkam? Keďže mi tak nehanebne lichotil, dal som mu sedem rupií a flautu som si kúpil.

O niekoľko hodín neskôr som v inom obchode videl bambusové flauty. Tie neboli vôbec dobré a cena bola taktiež veľmi vysoká. Ale mám zlozvyk - vždy, keď idem do obchodu, skúšam hrať na flauty. Predavač sa hneval, že som skúšal všetky flauty a nemohol vylúdiť žiadny zvuk. "Flauta hovorí iba s milými ľuďmi," povedal.

"To je pravda – hovorí iba s milými ľuďmi," odvetil som. Keďže so mnou flauta nehovorila, nemusel som si ju kúpiť. Takže ak nie ste milý človek, ušetríte peniaze!

Prvý zákazník¹⁷

V Indii, bez ohľadu na to, o koľkej idete do obchodu, vždy ste prvý zákazník. Ak idete o jedenástej či o dvanástej, alebo dokonca aj popoludní, majiteľ obchodu vždy povie, že ste prvý zákazník, a preto vám znižuje cenu.

Keď som prechádzal okolo jedného obchodu, z diaľky som videl, že sú vnútri zákazníci. V tom obchode predávali tričká. Myslel som si, že ľudia si ich kupujú, pretože sú celkom lacné, takže o pätnásť minút som vošiel do toho obchodu. Predavač mi okamžite povedal, že mi dá veľmi dobrú cenu, pretože som jeho prvý zákazník.

Kniha o bubnoch tabla¹⁸

V hotelovom obchode v meste Dillí som uvidel knihu o bubnoch tabla a spomenul si na Sahishnu. Pred niekoľkými mesiacmi som hovoril o tom, ako dobre hrá na tabla. Takže som si povedal: "Teraz mu kúpim knihu."

Prelistoval som si ju. Nevedel som, koľko stojí, ale rozhodol som sa, že ju kúpim. Spýtal som sa majiteľa: "Do ktorej máte otvorené?"

"Do 9:30," odvetil.

"Vrátim sa," povedal som mu. Bol som veľmi hladný, a tak som sa šiel najesť.

Okolo tretej som sa vrátil. Ich poobedňajšia siesta je úžasná. Prestávka na obed im trvá tri hodiny, a preto bol obchod zatvorený. Takže som sa znovu vrátil o ôsmej. Dokážete si to predstaviť? Tá kniha bola predaná. Majiteľ povedal: "Očakávate, že príležitosť príde znova a znova?"

"Povedzte mi pravdu. Koľko mesiacov ste tu mali tú knihu?" opýtal som sa.

"Mesiacov? Bola tu už dva roky," odpovedal.

Pozrite sa na šťastie Sahishnu. Dva roky si tú knihu nikto nekúpil, ale v ten deň musel niekto prísť a kúpiť si ju. Urobil som hlúposť. Mal som ju kúpiť prvýkrát.

Preplatok¹⁹

Majiteľ vojenského a námorníckeho obchodu na Jamaike ma má veľmi rád. Nedávno, keď som tam bol, som sa ho spýtal: "Máte vetrovku strednej veľkosti?"

"Strednej? Pre koho?" opýtal sa.

"Pre mňa!" odvetil som.

"Veľmi veľkú, veľmi veľkú!" povedal.

"Velmi veľkú pre koho?" opýtal som sa.

"Pre mňa," odpovedal.

"Vy ste majiteľ. Prečo vám mať zohnať vetrovku ja?"

"Nemôžete si kúpiť jednu na staré kolená?"

"Ja už som starý," povedal som mu.

Potom pohľadal vetrovku strednej veľkosti. Stála štyridsaťšesť dolárov, ale znížil ju na štyridsať a povedal, že mi nepočíta daň. Dal som mu peniaze, usmial som sa a potom som z obchodu odišiel. Z ničoho nič začal kričať a kričať.

"Čo kričí, nezaplatil som mu dosť?" pomyslel som si. A tak som sa otočil.

"Človeče, dali ste mi päťdesiat dolárov!" zvolal.

Spočítal som to, ale nevšimol som si, že dve desaťdolárové bankovky boli zlepené.

Keby mi bol veril a nespočítal to ešte raz, nevedel by, že som mu dal príliš veľa. Ale pre neho to bolo skutočne niečo, že ma zavolal naspäť!

Úprimní ľudia existujú²⁰

Potom, čo som preplatil cenu za vetrovku, som šiel do pekárne. Povedal som predavačke, aby mi dala tucet koláčikov. "Prepáčte, máme iba jedenásť," povedala. "Dobre, tak mi dajte jedenásť!" odvetil som.

Pokojne mohla predstierať, že mi dala dvanásť. Kto to ráta? Ale úprimní ľudia ešte existujú. Preto sme ešte stále nažive.

Pred ôsmimi alebo deviatimi mesiacmi som v tej pekárni pil čaj. Tá predavačka si to stále pamätá. Vždy sa ma opýta: "Nechcete čaj?"

Toto je ten slávny obchod, ktorý vždy vyhorí. Predtým tam bol iný majiteľ. Vždy si so mnou podal ruku a predal mi všetko za polovičnú cenu. Čokoľvek som chcel, mi vždy to predal za polovičnú cenu.

Veľký muž²¹

Keď som sa včera vracal z OSN, šiel do indickej reštaurácie s názvom Curry in a Hurry na Manhattane. Prišiel ku mne mladý muž a povedal: "Vy ste Sri Chinmoy? Veľmi rád vás vidím. Robím rozhovory s takými veľkými mužmi ako ste vy." Potom mi podal brožúrku o knihe, ktorú napísal o nejakom indickom géniovi.

Obsluhujúci čašník sa na mňa pozeral s takým obdivom, keď videl, ako sa ten človek so mnou rozpráva, že som sa ho opýtal: "Odkiaľ ste?" Najprv povedal: "Z Bangladéša." Potom však dodal: "Z Chittagongu." Keď mi niekto predtým povedal, že pochádza z Bangladéša, vždy to bolo z nejakého iného kraja.

Tu som po prvýkrát počul: "Chittagong," čo je môj vlastný kraj. Potom mi povedal, že pochádza z dediny, ktorá je vzdialená len štyri a pol míle od tej mojej. Sedem alebo osem rokov žil v Káhire.

Stretli sme sa tisíce míľ od Chittagongu. Nie je to osud? Keby ku mne neprišiel ten pán a nepovedal, že som veľký muž, pravdepodobne by som sa tomu obsluhujúcemu čašníkovi neprihovoril. Ale keď o vás niekto povie, že ste veľký muž, hneď sa na vás pozrie desať ľudí.

Duchovný chlapík²²

Minule, keď som sa vracal z nakupovania, uvidel som mladú černošku.

Opýtala sa ma: "Ste ten istý chlapík, ktorý učí meditáciu?"

Usmial som sa na ňu. Potom prešla cez ulicu. Z ničoho nič sa zrazu vrátila a povedala mi: "Prepáčte, že som vás nazvala ,chlapíkom´. Ste duchovný učiteľ."

Sendvič s vajíčkovým šalátom²³

Vo Victorii sme počas bežeckej časti nášho triatlonu vošli do reštaurácie a ja som si objednal sendvič s vajíčkovým šalátom.

V sendviči boli kúsky kapusty a veľa majonézy, ale veľmi málo vajca. Ukázal som ho Alo a povedal som: „Pozri sa, povedal som im, aby mi dali vajíčkový šalát, ale nie je v ňom takmer žiadne vajce."

Alo odpovedala: „Je to lepšie než to, čo dostaneš v Annam Brahma."

Povedal som: „Čo máš proti Annam Brahma?"

Odpovedala: „Raz, keď sa pred dvanástimi rokmi stal John manažérom Annam Brahma, dal Robertovi sendvič s vajíčkovým šalátom. Robert povedal: ,Objednal som si vajíčkový šalát, ale nie je v ňom žiadne vajce!’

John odpovedal: ,Čo nevieš, že vajce je v tej majonéze?’"

Alo ospravedlňovala svoju Kanadu, keď hovorila, že v mojom senviči je aspoň malý kúsok vajca.

Dobrá stránka Kanady²⁴

Vo Victorii sme šli do ďalšej reštaurácie a ja som si objednal grilovaný syrový sendvič. Zaplatil som zaň americkou desaťdolárovou bankovkou a predavačka pri pokladni mi vrátila drobné. Len čo som ich dostal, dal som si ich do vrecka a odišiel.

Keď som prešiel cez polovicu ulice, dobehla ku mne pokladníčka a povedala: "Ospravedlňujem sa, nevydala som vám dobre. Dali ste mi desať amerických dolárov, ale ja som vám vydala z desiatich kanadských dolárov."

Takže toto je dobrá stránka Kanady. Tou zlou stránkou je, že keď si objednáte vajíčkový šalát, dostanete majonézu.

Prejav úcty McEnroeovi²⁵

Jedného dňa som vošiel do obchodu s topánkami. Hneď pri pokladni mali veľký plagát Johna McEnroe. Lenže majiteľ mu zalepil ústa kúskom pásky. Na jednej strane mu veľkým plagátom prejavili úctu, na druhej mu páskou zatvorili ústa.

Kupovanie rasgully²⁶

Dnes som išiel kúpiť na prasad rasgullu. Bola to moja obľúbená indická sladkosť. Tiež som chcel osem alebo desať samos. Ľudia v tom obchode boli úžerníci. Za sladkosti mi naúčtovali 75.83. Keď som dal predavačke sedemdesiatpäť dolárov, povedala: "Ešte osemdesiattri centov."

"Osemdesiattri centov?" spýtal som sa.

"Môj šéf mi nedovolí dať žiadnu zľavu," odvetila.

Povedal som si: "Nezaslúžia si to!" Tak som si vzal svojich sedemdesiatpäť dolárov naspäť a otočil som sa s úmyslom odísť z predajne.

Potom predavačka povedala: "Ach, prajem vám pekný deň! Prosím vráťte sa!" Potom mi to predala za sedemdesiatpäť dolárov.

Dokážete si predstaviť, ako sa volala? Amita! Nemohol som tomu uveriť. Amita je bengálske meno. Ako ho dostala, keď bola z Gujaratu?

Kórejský obchod je oveľa lepší. Ráno som u Kórejcov zohnal nejaké vlasové prípravky a potraviny. Kúpil som u nich dosť veľa vecí. Tu vyšiel účet na šesťdesiatpäť dolárov. Nevyjednával som s nimi, pretože mi už dali zľavu.

Keď som im dal šesťdesiatpäť dolárov, povedali: "Naúčtujeme vám len šesťdesiatštyri dolárov, bez dane."

Povedal som im: "Nechajte si dolár."

Kórejci boli oveľa lepší.

Od vás nemôžem zobrať peniaze!²⁷

Ako viete, vždy rád nakupujem v indických obchodoch. Raz večer ma Baoul zobral do Elmhurstu, aby som nakúpil dámske oblečenie punjabi. Prezrel som si som dva alebo tri obchody. Vonku mrholilo.

Keď som bol blízko obchodu Sari Palace, uvidela ma nejaká indická pani a bola veľmi nadšená. Vyšla von a ukázala ma nejakému Indovi, ktorý išiel okolo. Nepovedala mu nič, iba na mňa ukázala.

Potom som chcel ísť do Popular Fabrics. Baoul povedal, že tam punjabi nekúpim, ale ja som povedal, že tam chcem ísť.

Keď som vošiel do obchodu, mladá predavačka z Gujaratu sa rozprávala so zákazníkom z Gujaratu. Bavili sa o cene a hádali sa. Ten muž hovoril, že ceny sú príliš vysoké. Nakoniec sa veľmi nahneval a odišiel preč bez toho, že by si niečo kúpil.

Keď som sa priblížil k pokladni, všimol som si, že na stene visí môj transcendentálny obraz spolu s ďalšími obrazmi indických kozmických bohov, bohýň a duchovných Majstrov. Bola tam Lakshmi, Krišna, Kali a ďalší, a tiež nejakí duchovní Majstri. Tá pani ma nespoznala a ja som si povedal: „Komu sa chce jej to hovoriť?"

Spýtal som sa na punjabi. Povedala: „Nemáme ich ušité."

Povedal som: „Nemáte? Ste si istá?"

Odpovedala: „Nie, ale môžete si kúpiť látku a nechať si ich ušiť. Stojí 4.99 za meter. Nemáme špeciálnu látku na nohavice, ale môžete si kúpiť šesť a pol metra látky na celé oblečenie, vrátane nohavíc."

Spýtal som sa: „Nehovoríte po hindsky?"

„Nie, nehovorím," odpovedala.

Povedal som jej: „Vaša angličtina je perfektná." Tak sme hovorili perfektnou angličtinou.

Rád zjednávam cenu, a tak som sa spýtal: „Nemôžete mi dať lepšiu cenu? Kúpim si aspoň päť rôznych materiálov."

Odpovedala: „Štyri doláre za meter."

Povedal som: „Veľmi dobre. Už od vás nebudem pýtať ďalšiu zľavu."

Keď som si prezeral látky, hovorila mi: „Toto je veľmi krásne, tamto je veľmi krásne."

Potom, na moje veľké prekvapenie, sa náhle objavil muž v stredných rokoch a padol mi k nohám. Nesklonil hlavu len trochu, zvyčajným civilizovaným spôsobom. Nie, ležal na zemi a preukazoval mi úctu tradičným indickým spôsobom.

Predavačka bola prekvapená. Povedala: „To je môj šéf! Sushil! Sushil!" Nemohla uveriť, že jej šéf leží na zemi. Nebol tam, keď som vošiel do obchodu, ale keď ma zbadal, bol taký šťastný a nadšený, že som v jeho obchode.

Keď sa postavil, povedal mi: „Nemusíte premýšľať nad cenou. Len si vezmite, čokoľvek chcete. Ja sa o to postarám."

Povedal som: „Táto látka stála 4.99. Znížila mi cenu na 4 doláre. Som spokojný. Nechcem, aby to zlacnila ešte viac."

Ďalej som si pozeral látky a Sushil zostal pri mne. Povedal mi: „Dnes tu bola pani Ghose." To znamenalo, že v tom obchode dnes bola Ranjana. Potom povedal: „Ja pochádzam z Punjabu a moja predavačka pochádza z Gujaratu."

Keď som si vybral, predavačka odstrihla šesť a pol metra z každej látky a všetko mi dala do tašky. Keď skončila, videl som, že majiteľ nejde k pokladni. Povedal som si: „Čo je to s ním?" Vypočítal som si z hlavy, že tá látka by stála 156 dolárov. Otvoril som peňaženku, vybral som presnú sumu a chcel som dať tie peniaze majiteľovi.

Zrazu sa položil k mojim nohám! Bola to rovnaká scéna ako predtým.

Povedal som: „Čo to robíte?"

Odpovedal: „Požehnali ste ma. Tento obchod je tu len vďaka vašej milosti. Prvý raz som vás videl, keď ste prišli do môjho obchodu na Canal Street. Potom som mal iný obchod na Manhattane, a tam ste prišli dvakrát. Teraz ste po prvýkrát prišli sem, aby ste ma požehnali. Nemôžem od vás zobrať peniaze. Všetko tu je vaše."

Povedal som: „Naozaj ma privádzate do rozpakov! Zoberte si aspoň 100 dolárov."

Odpovedal: „Ako od vás môžem zobrať peniaze? Zvlášť teraz, keď je sviatok Diwali, ako môžem od vás zobrať peniaze? Nemôžem si zobrať vôbec nič! Všetko, čo mám, je len vďaka vašej milosti." Chvel sa od radosti a blaženosti. Nemohol uveriť, že som tam, v jeho obchode.

Povedal som: „Keď prídem nabudúce, musíte si zobrať peniaze. Ináč už do vášho obchodu neprídem, aby som vás požehnal."

Odpovedal: „Áno, nabudúce."

Pred ôsmimi či deviatimi rokmi sa mi na Manhattane stala rovnaká vec: predavač si nechcel odo mňa zobrať peniaze. Keď som si vyberal, predstieral, že ma nepozná. A potom si nechcel odo mňa zobrať peniaze. Vybral som si z jeho obchodu veci za 86 dolárov, ale on povedal: „Dajte mi len desaťdolárovú bankovku a napíšte na ňu svoje meno, aby som si ju mohol navždy opatrovať a chrániť."

Jeho priateľ bol nakrátko mojím žiakom v Connecticute, ale ten obchodník cítil, že by sa nemohol stať žiakom, pretože nie je dosť čistý.

Kresťanský kazateľ²⁸

Pred pár dňami som šiel do kníhkupectva. Nekúpil som si žiadne knihy, ale zato som kúpil niekoľko pások, pretože som chcel počuť, čo to vyžaduje byť "prvotriednym kresťanom". Tešil som sa, že si vypočujem prednášku veľkého kazateľa, a tak som si pustil pásku počas svojho cvičenia.

Nemohol som uveriť, ako kritizoval indických duchovných majstrov. Povedal, že tí, ktorí praktizujú indický typ meditácie, sú posadnutí Satanom. V priebehu pätnástich minút som počul meno Satana viackrát ako meno Boha. V každej vete bol Satan – nie Boh.

Veľmi kritizoval konkrétne transcendentálnu meditáciu. Povedal: "Ak je meditácia niečo užitočné, prečo ju nepraktizujú v Indii? Prečo musia prísť na Západ?"

Takže zatiaľ čo som počúval, odpovedal som na jeho rečnícke otázky. Hovoril som: "Ty hlupák! Kresťanskí misionári prišli k nám do Indie, aby nás učili. Boli sme ich obľúbenými študentmi. Prečo nezostali so svojím náboženstvom na Západe? Cítili ste, že nás môžete naučiť niečo hodnotné, a my sme sa oddane učili. Teraz, keď máme niečo hodnotné my, prišli sme, aby sme vás to naučili. Tak čo je na tom zlé?"

Takto som sa s ním rozprával. Kresťanskí misionári zabúdajú, že aj oni chodia do vzdialených krajín, aby šírili svoje svetlo! Ľudia, ktorí praktizujú transcendentálnu meditáciu, by si mali vypočuť túto nahrávku!

Nikdy sa nepoučím! Jedna páska mi nestačila a začal som počúvať ďalšiu. V tejto kazateľ nemal nič lepšie na práci ako útočiť na indických učiteľov meditácie. Možno sme na vine my. Pravdepodobne sme získali niektorých z jeho ľudí na našu stranu. Takže čo iné môže robiť? Teraz musí použiť svoju moc kazateľa, aby zobral niektorých pasažierov z našej lode.

Pred dvomi alebo tromi rokmi, keď som vošiel do tohto kníhkupectva, bol ku mne majiteľ, starší pán, veľmi neprívetivý. Zvyčajne som prišiel s nákupnou taškou, ale on mi s ňou nedovolil vojsť. Musel som ju nechať pri dverách. Vždy veril, že niečo ukradnem.

Teraz som bol povýšený. Nový majiteľ je na mňa veľmi milý, aj keď nevie, kto som. Keď som nechal svoju nákupnú tašku pri dverách, povedal: "Nie, môžete si ju zobrať dnu."

A tak som si kúpil nahrávky za šestnásť dolárov.

Zjednávanie ceny v Maracaibe²⁹

Ako viete, rád zjednávam. Tu v Maracaibe sa zjednávať celkom dá. Dnes som si chcel niečo kúpiť, ale keďže nehovorím po španielsky, napísal som cenu, ktorú som chcel zaplatiť. Obchodník zase napísal niečo iné. Ako sme spolu bojovali! On napísal 460 bolívarov, ja 350.

Povedal, niečo veľmi dôrazne, čomu som našťastie nerozumel.

Potom som napísal 360. On napísal 400. Povedal som si: "Nie, nedám štyri stovky!“ a začal som odchádzať. Tak som to dostal za 370.

Menenie dolárov³⁰

Bol som v inom obchode. Mal som už len štyri bolívary, a tak som si chcel zmeniť nejaké americké doláre. Majiteľ mi povedal, že mi dá 11,30 bolívarov za dolár. Vedel som, že kurz je vyšší, takže som namietol: "12,30, inak neberiem!"

Povedal, že to zvýši na dvanásť, ale ja som trval na 12,30. Nakoniec súhlasil.

Môžete sa spýtať: "Je správne robiť niečo také?" Ale s týmito ľuďmi to správne je, pretože sú to takí darebáci! Nikdy neberiem tých obchodníkov vážne. Hovoria "pevná cena," ale musíte s nimi zjednávať, ak chcete získať aspoň štipku uspokojenia.

Dvadsať bábik³¹

Trvalo mi dve hodiny, kým som kúpil dvadsať bábik pre skupiny Tanima a Susan. V jednom obchode sa mi nepodarilo s predavačkou zjednať cenu, takže som musel ísť späť do prvého obchodu a zaplatiť vyššiu sumu. Lenže spolu bolo bábik len dvadsať a ja som potreboval dvadsaťdva. Čo som mohol robiť? Povedal som si: "Pre vedúce kúpim niečo iné."

Takže Tanima a Susan dostali namiesto bábik plyšové zvieratká.

Hudobník v reštaurácii³²

V deň, keď sme mali v Caracase náš prvý koncert, sme sa po koncerte išli najesť do reštaurácie. Hudba bola taká hlasná! Po hodine a štyridsiatich minútach ešte stále hrala. Keď sme sa chystali dať si dezert, dostal som inšpiráciu zahrať si na flaute. Hral som asi len minútu. Hluk v reštaurácii bol neznesiteľný, takže ma nikto nepočul, ale videli ma hrať na mojej flaute a preukázali mi taký rešpekt! Všetci hudobníci prestali hrať a chceli, aby som hral ja. Takže som začal znova. Zatiaľ čo som hral, všetci hudobníci zostali ticho. Boh vie, koľko hodín hrali. Takže pravdepodobne si potrebovali oddýchnuť!

Zľava pre dôležitých ľudí³³

V Puerto la Cruz sme kupovali stoličku. Videli sme takú, akú mám v New Yorku, ale nepáčila sa mi jej cena. Chcel som ju znížiť, ale predavačka v obchode zjednávať nechcela, takže sme šli inam. Tam sa mi páčila stolička, ktorá bola z Talianska.

Shubhra sa spýtala predavačky: "Mohli by ste znížiť cenu?" Potom dodala: "Dnes sme boli s prezidentom Lusinchim v Caracase."

Predavačka hneď cenu znížila. Povedala nám, že keď Saraswati a Savyasachi boli v inom obchode, ukazovali tam moju brožúrku, kde som s dôležitými ľuďmi. V tom obchode bola vtedy náhodou aj ona. Takže znížila tú cenu ešte viac než chcela Shubhra, pretože som dôležitý človek.

Nápomocná pani³⁴

Rád zjednávam. Či som v tom odborníkom alebo nie, je už iná záležitosť. Mám rôzne druhy opaskov, ktoré mi uľavujú od bolesti chrbta – biely, modrý, čierny, zelený – je ich nekonečne veľa. Pred dvomi dňami som vo výklade uvidel opasok. Práve som sa chystal do obchodu vstúpiť, keď ku mne pribehla pani stredného veku a povedala v angličtine: "Vidím, že máte problém. Dovoľte mi pomôcť."

Ako vedela, že nerozprávam po španielsky? Dobre, veľmi dobre! Potom sme obaja vošli do obchodu a ona začala hovoriť s predavačkou po anglicky. Bola taká vzrušená v snahe mi pomôcť, že namiesto toho, aby rozprávala po španielsky, začala hovoriť po anglicky.

Povedal som jej: "Čo to robíte? Hovoríte po anglicky!"

Potom začala rozprávať po španielsky a naozaj mi pomohla.

Kupovanie zápisníka³⁵

V našom hoteli v Puerto La Cruz som šiel do obchodu, aby som si kúpil malý zápisník. Majiteľ mi povedal: "Cena je štyridsať bolívarov, ale to je príliš veľa. Dajte mi dvadsať. Nemá hodnotu ani dvadsiatich, ale musím vám zaúčtovať dvadsať."

Keďže sa mi pekný zápisník páčil, odvetil som: "Dobre."

Potom povedal: "Ste ten istý pán, ktorého vidím na prsteni, čo nosia niektoré dámy?"

"Áno," odvetil som.

"Och, videl som vás v novinách s prezidentom," povedal.

"Stretol som sa so všetkými tromi prezidentami - súčasným, budúcim aj minulým,“ povedal som.

Muž odvetil: "Som taký šťastný a poctený, že vás stretávam. Prosím, povedzte mi, čím sa živia vaši ľudia, keď vždy chodia všade s vami.“

"Ale nie, prišli sem len na jeden mesiac,“ povedal som.

Potom sa ma opýtal na význam sárí. Povedal: "Je veľmi krásne. Odkiaľ pochádza?“

"Z Indie. Som Ind a páči sa mi tento indický druh oblečenia."

Na to povedal: "Máte indickú pleť, ale vaša tvár nie je indická. Nevyzeráte ako Ind.“

Bol veľmi šťastný a potriasol si so mnou rukou. Chcel som kúpiť dve tričká pre žiakov, ktorí zostali doma, lenže povedal: "Mám špinavé ruky. Prosím, zoberte si ich sám.“

Talianska reštaurácia³⁶

Včera sme boli s Paharom a Tejiyanom v talianskej reštaurácii. Majiteľ ma poznal z novín a prejavil mi takú úctu. Nerozprával po anglicky a Paharova španielčina bola naozaj niečo! Takže sme si navzájom nerozumeli.

Objednal som si kávu s mliekom. Nerozumel mi a dal mi kávu bez mlieka. A tak Pahar a Tejiyan šli von a kúpili mlieko z obchodu. Povedali: "Leche,“ ale tá ich výslovnosť! Keď majiteľ uvidel naše mlieko, zobral ho a povedal: "Nie dobre!" Potom priniesol teplé mlieko do kávy.

Hudba bola taká hlasná! Spýtali sme sa: „Nemohli by ste to stíšiť?“ Potom ju jeho pracovník stíšil. Dva alebo tri razy k nám majiteľ prišiel a spýtal sa či nám chutí jedlo. Potom sa na mňa uprene pozeral. Bol taký zvedavý! Nevedel sa s nami dohovoriť, a my sme nemohli hovoriť s ním, ale bol taký šťastný, že sme v jeho reštaurácii.

Darček pre Ketana³⁷

Na jednom mieste kúpil Bipin tričko pre Ketana. Bol na ňom obrázok tukana. Povedal som mu: "Je veľmi krásne! Chcem ho dať Ketanovi.“

Takže Bipin ho kúpil a ja som mu ho dal!

Kupovanie zlatých činiek³⁸

Na Floride sme spolu so Savyasachim šli do športového obchodu. Hneď pri pokladni boli 15 librové činky. Predavač povedal, že stoja 36 dolárov.

"Nemáte 25 librové?“ opýtal som sa.

Predavač odvetil: "Teraz nie, ale zajtra budeme mať.“ Povedal, že budú stáť 56 dolárov.

Nešli sme sa pozrieť ihneď na ďalší deň, ale o deň neskôr, aby sme zistili, či dostali 25 librové činky. Predavač, ktorý ma predtým obsluhoval, tam nebol. Prišiel iný pán a povedal: "Pozriem sa, či máme 25 librové činky na sklade." Keď ich priniesol, spýtali sme sa na cenu. "Bude to 36 dolárov za 25 librové činky," povedal. Mysleli sme si, že sa pomýlil.

Prišiel ten druhý muž a namietol: "Nie, 56!" Nasledovala vážna hádka. Ten prívetivý muž povedal: "Beriem si to na zodpovednosť." Našťastie to mal na starosti on, a tak sme zaplatili za 25 librové činky len 36 dolárov.

Predražené záložky do kníh³⁹

Keď som nakupoval vo Ft. Lauderdale, uvidel som záložku do knihy. Bola to veľmi obyčajne vyzerajúca kartička, na ktorej bolo iba napísané: "Drahý Bože, mám ťa rád," ale stála $1.25. Potom som uvidel ďalšiu, ktorá stála $2.25. Písalo sa na nej: "Drahý Bože, máš o mňa naozaj záujem?"

Nemyslím si, že dokonca aj úprimní hľadajúci Boha, ktorý v Boha veria, minú toľko peňazí na záložku do knihy, pokiaľ nežijú vo svete depresie.

Boží zošit⁴⁰

Keď som bol v kníhkupectve na Floride, uvidel som zošit od "Boha," ktorý hovoril o tom, ako môžete žiť sto rokov. Napísal to George Burns, ktorý hral Boha v niekoľkých filmoch.

Prečítal som si v tom kníhkupectve niekoľko strán. Nanešťastie som nemohol s odporúčaniami Boha súhlasiť, takže som si knihu nemohol kúpiť. Inak som si chcel naozaj kúpiť knihu od Boha o tom, ako žiť 100 rokov.

Kupovanie violončela⁴¹

Kodanda ma zobral do obchodu s hudobninami, aby som si kúpil violončelo. Majiteľom obchodu bol starý pán. Bol veľmi milý, ale bol taký starý až som sa bál, že jeho duša už opustila telo. Vyzeral, ako keby jeho duša bola v nebi, ale jeho telo bolo stále tu na zemi.

Hral som na desiatich alebo dvanástich rôznych violončelách - na violončelá za tritisíc, štyritisíc, osemtisíc, desaťtisíc a šestnásťtisíc dolárov. Najprv ten pán povedal na jedno konkrétne violončelo, že stojí šesťtisíc, potom povedal, že osemtisíc. Takže hovoril čokoľvek, čo povedať chcel. Na violončele za šestnásťtisíc som hral tajne. Myslel som, že by to inak nedovolili.

Štyri alebo päť z nich neboli také dobré, ako to, ktoré mám. Tri alebo štyri boli dobré. Medzi tým za osemtisíc a šestnásťtisíc bol len malý rozdiel. Bolo počuť, že tie drahšie mali sladší zvuk.

Kodanda neskôr povedal, že byť so mnou v miestnosti bez ostatných žiakov urobilo tento deň najšťastnejším v jeho živote. Dával mi vyskúšať rozličné nástroje. Bol jediným šéfom.

Obchod s textilom⁴²

Dnes popoludní som šiel do obchodu s textilom. Akonáhle som vošiel do obchodu, majiteľ mi ukázal, že má vo svojom obchode "Silence speaks," moje každodenné meditácie. Povedal, že je taký šťastný, že ich má vo svojom obchode, a ja som bol rovnako šťastný.

Povedal Paharovi, že na jednej fotografii v "Silence speaks" kde kŕmim ovečku, som lepšie viditeľný, zatiaľ čo na ostatných fotografiách nie som viditeľný vôbec. Ukázal mi dve fotografie a povedal: "Tu vás spoznávam, ale tu je vás sotva vidno." Mne sa zdali všetky rovnaké, ale našťastie to počul správny človek, keďže Pahar je tlačiar.

Bengálsky film⁴³

Išiel som do indického obchodu a spýtal som sa: "Máte bengálske filmy?"

"Áno, máme jeden," odvetil predavač. Zdalo sa mi, že pochádza z južnej Indie.

"Ako sa volá?" opýtal som sa.

"Pohari," odvetil.

"Také slovo v bengálčtine nie je," namietol som.

"Ale je!" povedal predavač.

"Som z Bengálska," odvetil som.

"Také slovo existuje," trval na svojom.

Takže sme s Baoulom hľadali Pohari. Nakoniec Baoul našiel film s názvom Prahari. Prahari znamená strážca.

Predavačovi som povedal: "Nie je to váš materinský jazyk, takže je ľahké urobiť chybu."

“Spýtal som sa na to jedného Bengálca," odvetil.

"Som si istý, že povedal prahari, ale možno to nevyslovil poriadne."

Potom počítal veci v tamilčine. Pobavilo ma to, a tak som tiež začal počítať v tom jazyku. Prekvapený sa na mňa pozrel. Potom som mu povedal, že som dvadsať rokov žil v južnej Indii.

Lotus Inn⁴⁴

Včera som sa šiel najesť do hotela Lotus Inn. Na pulte mali moju knihu "Silence Speaks." Ľudia ma tam okamžite spoznali a prišli sa so mnou porozprávať. Boli nesmierne milí a úctiví. A navyše nás obslúžili veľmi rýchlo.

Veľmi mi záleží⁴⁵

Včera som šiel do papiernictva. Uvidel som peknú kačičku a rozmýšľal som, že ju kúpim Chandike. Spýtal som sa predavača: "Je to pripináčik?"

"Nie, je to magnetka," odpovedal. "Táto je za 2.45 a táto druhá za 4.47."

Pozrel som sa na neho. Bol to vtipkár. "Ktorú chcete, aby som si kúpil?" opýtal som sa.

"To závisí od toho, ako veľmi vám záleží na tom človeku. Záleží vám na ňom veľmi?"

"Veľmi mi záleží," odvetil som.

"Potom kúpte tú za 4.47!" povedal a dal mi ju do tašky. Obidve boli rozkošné. Tá väčšia bola len o trochu väčšia, ale stále o dva doláre viac. Mne sa zdalo, že je to pripináčik, ale bola to magnetka.

Francúzska flauta⁴⁶

Nedávno som bol v „Sam Ash Music Store" tu na Queens Boulevard. Po prvýkrát som videl flautu s dierkami na klapkách. Samozrejme, že som ju hneď chcel vyskúšať. Predavač sa ma opýtal, koľko rokov už hrám. "Päť rokov," povedal som.

Zasmial sa a povedal: "Päť rokov nestačí. Na francúzsku flautu sa hrá oveľa ťažšie než na tú obyčajnú."

Niekoľko minút som sa snažil a snažil a on sa smial a smial. Potom prešiel na druhú stranu obchodu. O dve alebo tri minúty prišiel späť k pultu a uvidel, že hrám. Nemohol uveriť svojim očiam a ušiam!

Hral som päť alebo desať minút. Bol veľmi dojatý a dával mi veľa osobných otázok. Nato ma požiadal o autogram. Tiež mal problémy s chrbtom. Keď sa zohol, aby niečo zdvihol, nemohol sa narovnať. Držal sa pultu a pomáhal si rukami, aby sa narovnal.

Raz mu dal autogram Leonard Bernstein. Bol na ten autogram veľmi hrdý. Povedal som mu, že som sa s Leonardom Bernsteinom stretol. Keď som mu povedal, že som sa rozprával aj s Pablom Casalsom, nemohol tomu uveriť!

Alapova nahrávka⁴⁷

Vo Washingtone som vošiel s Kalikou do hudobnín, aby som si kúpil hudbu z filmu Gándhí. Obchodník ku mne okamžite prišiel, a ukázal mi Alapovu nahrávku. To znamená, že ma nielenže spoznal, ale vedel tiež, že Alap je mojím žiakom.

Päťdolárová bankovka⁴⁸

V Los Angeles som šiel do obchodu, ktorý vlastnili nejakí ľudia z Orientu, aby som si kúpil holiaci strojček. Náhodou tam bolo aj jedno malé dievčatko. Pozerala sa na mňa, zatiaľ čo som dával obchodníkovi peniaze. Bola taká zvedavá. Potom mi spadlo desať centov. Dievčatko ich zdvihlo a vložilo si ich do malej peňaženky, ktorú malo. Bola taká šťastná, že zobrala tých desať centov.

Jej matka jej povedala, aby mi vrátila peniaze. Usmial som sa a povedal: "Nech si ich nechá."

"Áno, to hovoríte len preto, lebo je to len desať centov! Keby to bol dolár, nechali by ste jej ho tiež?" povedala matka.

"Či by to bol jeden dolár alebo päť, nechal by som jej ich," odvetil som. Potom mi spadla päťdolárová bankovka a malé dievčatko si ju zobralo.

Pozrel som sa na jej matku, ale nepovedala jej, aby mi peniaze vrátila. Keď to bolo desať centov, povedala jej, aby mi ich vrátila. Ale keď to bolo päť dolárov, nepovedala nič.

Ešte som sa stále nerozhodol, kto je väčší: hlupák vo mne, alebo darebák v matke toho malého dievčatka!