Preplatok19
Majiteľ vojenského a námorníckeho obchodu na Jamaike ma má veľmi rád. Nedávno, keď som tam bol, som sa ho spýtal: "Máte vetrovku strednej veľkosti?""Strednej? Pre koho?" opýtal sa.
"Pre mňa!" odvetil som.
"Veľmi veľkú, veľmi veľkú!" povedal.
"Velmi veľkú pre koho?" opýtal som sa.
"Pre mňa," odpovedal.
"Vy ste majiteľ. Prečo vám mať zohnať vetrovku ja?"
"Nemôžete si kúpiť jednu na staré kolená?"
"Ja už som starý," povedal som mu.
Potom pohľadal vetrovku strednej veľkosti. Stála štyridsaťšesť dolárov, ale znížil ju na štyridsať a povedal, že mi nepočíta daň. Dal som mu peniaze, usmial som sa a potom som z obchodu odišiel. Z ničoho nič začal kričať a kričať.
"Čo kričí, nezaplatil som mu dosť?" pomyslel som si. A tak som sa otočil.
"Človeče, dali ste mi päťdesiat dolárov!" zvolal.
Spočítal som to, ale nevšimol som si, že dve desaťdolárové bankovky boli zlepené.
Keby mi bol veril a nespočítal to ešte raz, nevedel by, že som mu dal príliš veľa. Ale pre neho to bolo skutočne niečo, že ma zavolal naspäť!
LS 62. 12. mája 1983↩
