Prezeranie fláut16
Kedykoľvek vidím indickú flautu, vždy si na nej chcem zahrať. V obchode v Dillí som hral na drevenej flaute. Cena bola desať rupií. V Indii im vždy ponúkam polovicu ceny, takže som povedal: "Päť rupií."Predavač povedal: "To nie je ani nákupná cena. Nákupná cena je sedem rupií."
"Nezoberiem si to," povedal som.
Potom išiel za mnou dve alebo tri ulice a lichotil mi. Povedal, že som pred piatimi minútami hral veľmi dobre.
Kto odolá lichôtkam? Keďže mi tak nehanebne lichotil, dal som mu sedem rupií a flautu som si kúpil.
O niekoľko hodín neskôr som v inom obchode videl bambusové flauty. Tie neboli vôbec dobré a cena bola taktiež veľmi vysoká. Ale mám zlozvyk - vždy, keď idem do obchodu, skúšam hrať na flauty. Predavač sa hneval, že som skúšal všetky flauty a nemohol vylúdiť žiadny zvuk. "Flauta hovorí iba s milými ľuďmi," povedal.
"To je pravda – hovorí iba s milými ľuďmi," odvetil som. Keďže so mnou flauta nehovorila, nemusel som si ju kúpiť. Takže ak nie ste milý človek, ušetríte peniaze!
LS 59. 2. apríla 1983↩