Otázka: Aký je vzťah medzi duchovným srdcom a silou kundalini, ak porovnávame ich dôležitosť?

Sri Chinmoy: Môžeme povedať, že sila kundalini je na povrchu, na samotnom povrchu duchovného srdca. Je to takto. Na povrchu mora sú vlny a rôzne pohyby. Keď dieťa cíti vlny oceánu, je také očarené. Ale dospelý sa pokúsi ponoriť do hĺbky oceánu, kde je pokoj a ticho, absolútny pokoj, pretože tam získa najväčšiu radosť. Dospelý má záujem o tiché a večné hĺbky.

Všetky zázraky, ktoré môžete zažiť prostredníctvom sily kundalini, sú ako hra detí v záhrade. Dieťa má schopnosť odtrhnúť kvet alebo niekoho poštípať, alebo ukazovať svoju silu tým, že hodí kameň a bude robiť rôzne neplechy. Vesmírna Matka pozoruje hry svojich detí. Tak, ako obyčajná matka, je rada, keď sa deti pri nej hrajú. „Moje deti vedia skákať, vedia behať, vedia hádzať“, hovorí. „Užívajme si tú hru, kozmickú Hru.“ Ale Otec má pocit, že sa deti nemôžu stále hrať. Niekedy sa musia učiť, inak zostanú hlúpe.

Keď sa dieťa hrá, získava radosť, fyzickú radosť. Ale keď študuje, získava inú radosť, ktorá je hlbšia a viacej napĺňajúca. Keď niekto niečo dosiahne na fyzickej úrovni, vážime si ho. Ak niekto urobí niečo veľké na mentálnej úrovni, vážime si ho viac. Keď niekto dosiahne niečo na psychickej úrovni, tí, ktorí sú schopní to oceniť, ho oceňujú ešte viac. A keď niekto dosiahne niečo na úrovni duše, na Božej úrovni, tí, ktorí o tom vedia, ho oceňujú najviac. Sri Ramana Maharishi nemal záujem o štúdium, Sri Ramakrishna sa nezaujímal o štúdium. Je veľa duchovných Majstrov, ktorí sa nezaujímali o štúdium. Ale všetci učenci západného sveta by mali ísť a dotknúť sa nôh týchto nevzdelaných mužov nekonečnej Múdrosti. Čím vyššie, čím hlbšie ideme, tým presvedčivejšiu, tým osvecujúcejšiu, tým cennejšiu múdrosť získame. V duchovnej oblasti je sila kundalini ako dosiahnutie na fyzickej úrovni.

Matka má pocit, že aj keď má jej syn šesťdesiat rokov, je to stále malé dieťa, jej dieťatko. Ale keď otec vidí, že má jeho syn trinásť či štrnásť rokov, okamžite sa mu snaží odovzdať všetku svoju múdrosť. Povie: „Už nemôžeš hovoriť, že si dieťa. Zajtra možno zomriem a ty ma budeš musieť nahradiť a prevziať plnú zodpovednosť za všetku moju prácu.“ Matka povie: „Nie! Nie! Nie! Chcem, aby tu moje dieťa so mnou zostalo.“ Nehovorím ani slovo proti matke. Ale prirodzenosťou Matky je považovať svojich synov za svoje večné deti. Otec hovorí: „Ste večné deti, to je pravda, ale musíte pre Mňa pracovať. Musíte prevziať zodpovednosť za celý vesmír. Predvádzať sa a robiť podobné veci môžete päť rokov, desať rokov, dvadsať rokov, ale nemôžete to robiť večne.“

Tá istá Matka, tá istá vesmírna Matka, ktorá má všetku silu kundalini a ktorá je silou kundalini, túto silu ďaleko, ďaleko prekračuje. Svojím aspektom večne sa prekonávajúceho Sveta Za sa prelína so Svojím manželom, Purušom, Šivom alebo Absolútnom. So svojím večne sa prekonávajúcim Vedomím je s Absolútnom zjednotená. Na druhej strane, vo Svojom hravom vedomí hrá so Svojimi deťmi Svoju kozmickú Hru.

Otec hovorí dieťaťu, aby prekročilo kozmickú Hru, pretože len keď niekto prekročí kozmickú Hru, dosiahne nekonečný Mier, Svetlo a Blaženosť. Otec hovorí: „Musíš ísť za kundalini do vyššieho stavu vedomia. Najprv vstúp do sušupti, stavu hlbokého spánku. Potom do šapna, stavu snívania, potom do džagriti, bdelého stavu, a nakoniec vstúp do turija, transcendentálneho Vedomia. A moje deti, dokonca aj tento stav môžete prekonať a ponoriť sa do sahadža samádhi, do stálej, spontánnej a dynamickej jednoty so Mnou na všetkých úrovniach skutočnosti.“

Syn Boží, Ježiš Kristus, bol na svete tridsaťtri rokov. Len počas posledných troch rokov robil zázraky. Myslíte, že ho svet ešte stále zbožňuje a uctieva len preto, že dokázal chodiť po vode či vzkriesiť mŕtveho? Nie, nie je to kvôli jeho zázrakom, že ho ľudia stále uctievajú, ale preto, že priniesol na Zem večné Vedomie, nekonečné Vedomie. Sri Ramakrishna nerobil prakticky žiadne zázraky, a boli mnohí, mnohí ďalší duchovní Majstri, ktorí nerobili žiadne zázraky. Mali pocit, že predvádzanie zázrakov na fyzickej úrovni by bolo detinské v porovnaní s tým, čo dokážu urobiť na duchovnej úrovni, v oblasti srdca, kde prebýva nekonečný Mier, Svetlo a Blaženosť.

Sila kundalini a všetky zázračné sily na svete sú pominuteľné, pretože sú to sily pozemské. Ale sila transcendentálneho Ja je nekonečná a nesmrteľná. Pre hľadajúceho je najdôležitejšou vecou na svete prebudenie vedomia a realizácia vlastného Ja, pretože to je večné. Ak sem niekto príde a bude robiť nejaké zázraky, budeme očarení. Ale vo chvíli, keď pôjdeme domov, nezostane nám nič, čo by uchovalo našu vieru v to, čo urobil. Bude sa nám zdať, že to boli iba kúzla a triky. Ako dlho si dokážeme uchovať toho kúzelníka v sebe alebo pred sebou? Ale keď niekto pozdvihne naše vedomie čo i len na sekundu, alebo ak to urobíme my sami vďaka svojej intenzívnej ašpirácii, potom naša viera v tento zážitok pretrvá, pretože je to naša vlastná skúsenosť. Potrebujeme to, čo trvá večne. To, čo potrebujeme, je Nesmrteľnosť, vnútorná Nesmrteľnosť, a tá prichádza prebudením a pozdvihnutím nášho vedomia.

Sri Chinmoy, Kundalini: Sila Matky, Sri Chinmoy Centrum, 1973