Prečo žiaci neprichádzajú

„Venu“, povedal Majster, „mám ťa tak rád. Prečo si prestal chodiť do môjho ašrámu?“ Žiak zahanbene sklonil hlavu a povedal: „Majstre, musím byť úprimný. Práve preto, že k  tebe prichádza ten darebák Tushar, ja už viacej neprichádzam. Nechcem vidieť jeho tvár.“

„Venu,“ vykríkol Majster, „aký je to dôvod?“ Majster sa odmlčal a potom smutne povedal: „Poznám jedného duchovného Majstra, ktorý mal jednu indickú žiačku a jednu americkú žiačku. Tá Indka a Američanka sa stali dôvernými priateľkami. Nanešťastie ich priateľstvo nevydržalo dlho a čoskoro boli na nože. Jedného dňa indická žiačka prišla k Majstrovi a povedala: ,Majstre, opúšťam tvoj ašrám‘. Majster sa spýtal: ,Prečo? Prečo?‘ Ona odpovedala: ,Ak tá americká dáma získa realizáciu Boha, potom ja to nepotrebujem. Je pod moju dôstojnosť, aby som dostala čosi, čo bude mať ona. Nepotrebujem tvoju realizáciu Boha. Nikdy by som nemohla byť spokojná s čímkoľvek, čo má ona.‘ Nuž, môj Venu, ty sa správaš úplne rovnako.“

Venu povedal: „Odpusť mi Majstre. Viem, že môj dôvod znie absurdne, ale pre mňa je samotná Tusharova prítomnosť utrpením.“

„Venu,“ povedal Majster, „sú ďalší žiaci, ktorí odo mňa odišli a oni tiež prestali prichádzať kvôli osobným krivdám. Tiež sa hádali so žiakmi, ktorí ešte stále chodia do môjho ašrámu. Je isté, že Tushar je z tvojho hľadiska zlý, ale pretože stále medituje, je ešte stále v našom člne, určite realizuje Boha omnoho skôr, než ty.“

„Majstre,“ vykríkol Venu, „nemôžem počúvať to, čo hovoríš.“

Majster pokračoval: „Odišiel si z cesty, pretože s niekým nesúhlasíš. Tu je naším problémom to, že nám chýba múdrosť. Nemyslíme na to, čo v skutočnosti robíme samým sebe. Tým, že hľadáme chyby na druhých, sami seba prebodávame. Nie je to nič iné. Vždy sa musíme snažiť byť múdri, božsky múdri.“

Majster sa odmlčal. „Venu, odhliadnuc od tvojich problémov s Tusharom, čo si myslíš, aký pokrok teraz robíš?“ Venu bol ticho.

Majster povedal: „Najbolestnejšie na tom je, že keď si ku mne prišiel, mal si omnoho viac inšpirácie a ašpirácie, než máš teraz. To znamená, že pred štyrmi, piatimi alebo šiestimi rokmi si ašpiroval lepšie ako teraz. Tak ako ty, ostatní žiaci mali absolútnu úprimnosť, oddanosť a ašpiráciu, keď ku mne prišli po prvýkrát. Niektorí z mojich žiakov boli skutočne takí čistí, takí božskí, boli to úplní anjeli v každom zmysle toho slova. Dávali mi také sľuby, že v tejto inkarnácii sa buď dostanú na pokraj realizácie alebo skutočne realizujú Boha. A teraz nám títo žiaci dávajú ďalšiu realizáciu. Na svojej ceste k realizácii Boha nejakou chybou realizovali niečo iné namiesto Boha a to je nevedomosť. A teraz čo sa s nimi stalo? Môžem iba povedať, že upadli, ak ich chcem opísať a toto slovo sa absolútne hodí aj na teba, syn môj.“

Venu si schoval hlavu do dlaní. „Majstre, čo mám teraz robiť?“

„Syn môj, nič nie je stratené. Nestratil si rebrík svojho duchovného vývoja. Je priamo pred tebou. Keď si po ňom liezol, zle si stúpil a preto si spadol. A teraz sa opäť pokús vyšplhať nahor. Ale musíš byť vždy opatrný, aby si položil nohu na správne miesto. Potom budeš znova schopný dostať sa na tú výšku, ktorú si mal pred niekoľkými rokmi. To, čo si už raz dosiahol, nie je stratené. Len buď bdelý, buď opatrný, aby si nestratil pôdu pod nohami a opäť budeš môcť dosiahnuť svoju výšku. Potom budeš môcť ísť vysoko, vyššie, najvyššie; ďaleko za to, čo si dosiahol v minulosti.“