Dokonalá kniha

Bol raz jeden mladý, krásny duchovný Majster, ktorý mal iba štyridsať žiakov. Raz v noci mal ten Majster sen. Vo sne k nemu prišiel jeho Milovaný Najvyšší a požiadal ho, aby napísal knihu o duchovnom živote, aby hľadajúci na celom svete mohli prijať jeho jedinečné duchovné svetlo a múdrosť. Najvyšší tiež Majstrovi povedal, že jeho kniha by mala reprezentovať dušeplnú a oddanú lásku jeho žiakov a ich službu Najvyššiemu v ich Majstrovi a tiež Najvyššiemu v ľudstve. Mala to byť dokonalá kniha.

Na druhý deň ráno mladý Majster zavolal svojich žiakov, aby im oznámil, čo sa bude diať. „Táto kniha uspokojí a naplní Najvyššieho vo mne a  Najvyššieho vo vás iba vtedy, ak budeme pracovať v správnom vedomí, Jeho vlastným spôsobom. Aby sme vedeli správne slúžiť, teraz sa s vami podelím o svoje najvyššie tajomstvá nesebeckej služby. Tieto tajomstvá sa, prirodzene, týkajú všetkých druhov oddanej práce, ale ak ich dokážeme aplikovať tu, moje deti, potom táto kniha bude vnútorne aj navonok dokonalá.“

Majster určil rôznych žiakov na vykonávanie prác, ktoré sú nevyhnutné na dokončenie knihy. Potom povedal: „Prvým tajomstvom je vaša láska ku mne. Ak ma naozaj máte radi, ak vám naozaj na mne záleží, potom budete pre mňa pracovať so skutočnou láskou a záujmom.“

„Ak je tu láska, ako sa môžu vyskytnúť chyby? Aj keď niekto iný prehliadne chybu, vaša vlastná starostlivosť a záujem ju nájdu a opravia. Príslovie ,O čo sa starajú všetci, o to sa nestará nikto, tu neplatí‘. Vy všetci prehlásite túto knihu za svoju najvlastnejšiu a budete sa snažiť urobiť ju dokonalou všetkými možnými spôsobmi.“

Majster najprv oslovil žiakov, ktorí mali prepisovať to, čo im nadiktoval alebo vlastnoručne napísal. „Želám si, aby táto skupina, tak ako všetky ostatné skupiny, pracovala oduševnele a oddane. Chcem vo vašej práci vidieť úprimnosť a oddanosť. Buďte vždy pozorní, či sa už snažíte čítať môj rukopis alebo svoje vlastné poznámky. A ak máte hocijaké otázky, neváhajte a spýtajte sa ma. Presvedčte sa, či je každé slovo správne a dajte pozor, aby ste nepridávali nič vlastné.“

„Sme šťastní, Majstre, že si nás vybral,“ povedalo jedno dievča v tej skupine. „Urobíme všetko, aby sme ťa potešili.“

Majster požehnal tých piatich žiakov. Potom sa obrátil k siedmim žiakom, ktorí mali usporiadať a upraviť jeho spisy. „Predovšetkým, táto kniha bude mať moje vedomie. Keď budem čítať hociktorý riadok tej knihy, budem môcť dýchať v dychu svojho vedomia. V zriedkavých prípadoch možno budete musieť pridať slovo alebo frázu, aby sa udržal prúd.“

„Prečo by sme chceli niečo meniť, Majstre?“ spýtalo sa jedno dievča. „Všetko, čo robíš, je pre nás dokonalé.“

Majster im to vysvetlil: „Keby som mal čas napísať všetko sám, potom by nebolo treba, aby ste prepisovali a pripravovali knihu na vydanie. Nanajvýš tam možno niekedy bude chyba v interpunkcii, alebo možno budete musieť tu a tam pridať nejaké slovo. Ale písanie trvá nejaký čas a často mi nápor mojej práce nedovolí veľa vecí dokončiť, ak všetko musím písať rukou. Takže z nevyhnutnosti budem väčšinu materiálov diktovať a vaša oddaná služba je potrebná, aby sa to pripravilo na vydanie.“

Majster sa usmial. „Angličtina nie je môj rodný jazyk, mám svoj vlastný indický spôsob vyjadrovania. Môžete ho nazvať očarujúcim alebo čudným, ale je to môj vlastný spôsob, ako vyjadriť veci. Viem, že s vašou oddanou službou každá stránka knihy bude mať moju vlastnú príchuť.“

Ďalej Majster povedal dievčatám, ktoré mali prepisovať rukopisy na stroji. „Vždy hovorím, že rýchlosť má v duchovnom živote obrovský význam. Ale tu rýchlosť neznamená dokončiť niečo v okamihu. Znamená to dať niečomu najväčšiu dôležitosť, prvé miesto vo vašom živote. Musíte byť k sebe úprimní, aby ste poznali, či dávate určitej práci takú dôležitosť, aká jej patrí. Rýchlosť príde, ak dáte moju prácu na prvé miesto. Neočakávam, že napíšete sto dvadsať slov za minútu, očakávam, že budete písať s oddanosťou. Nemyslite si, že budem potešený len vtedy, ak pôjdete veľmi rýchlo. Nie! Budem rád, ak budete písať pozorne, so záujmom a oddane. Ak je to potrebné, píšte pomaly, aby ste urobili čo najmenej chýb. Samozrejme, že nezačnete pracovať a potom celé hodiny pretelefonujete alebo každých päť minút budete odbiehať. Dokončíte tú prácu tak skoro, ako môžete bez toho, aby ste urobili nespočetne veľa chýb.“

„Môžem niečo povedať, Majstre?“ spýtal sa jeden chlapec. „Som ten najhorší pisár na svete, ale chcel by som povedať, že je pre mňa veľmi inšpirujúce a osviežujúce pracovať z čistej, pekne napísanej stránky.“

„Je to absolútna pravda,“ povedal Majster. „Vždy hovorím, že čistota a úhľadnosť, láska a oddanosť idú spolu. Neobetujte presnosť a úpravu rýchlosti. Pamätajte si, že láska a oddanosť jedného človeka môžu ísť k ďalšiemu človeku. V tejto knihe nájdete na každom kroku lásku, oddanosť a odovzdanosť.“

Majster sa obrátil k žiakom, ktorí mali dávať knihu do tlače. „Najvyšší nás požehnal veľmi dobrým strojom, aby sme mohli urobiť konečné tlačové úpravy. Keď vstúpite do miestnosti, kde máme ten stroj, prosím, cíťte, že sa približujete k niečomu veľmi jemnému, čo musíte používať s najväčšou opatrnosťou. Keď sa dotýkate toho stroja, cíťte, že sa dotýkate mňa. Viete, ako oddane a s láskou sa ma dotýkate, keď je to potrebné a ako dušeplne prijímate moje požehnanie. Tak prosím, venujte všetku svoju lásku a záujem aj tomuto stroju.“

Jedno dievča povedalo: „Majstre, bude to veľmi inšpirujúce. Budem cítiť, že sa dotýkam teba a budem cítiť, že pri práci dostávam tvoje požehnanie.“

„Som veľmi pyšný na tvoj postoj, dcéra moja. Ak všetci chcete získať zo svojej oddanej služby najväčší úžitok, potom na mňa myslite po celý čas. Keď budete písať, myslite na mňa a sústreďte sa na to, čo píšete. Nedovoľte svojej mysli, aby sa túlala po všetkých kútoch sveta, mysliac na toho človeka, na onoho človeka alebo uvažujúc, kto bude robiť korektúry alebo opravovať chyby.

A nedovoľte, aby vás chytila neistota. Nemyslite si, že ostatní sú mi bližší, alebo že vy ste podradnejší ako iní. Nie, len robte svoju prácu dobre. Majte myseľ a srdce pri mne, iba pri mne. Keď pracujete, buďte takí duchovní, ako je len možné. Potom ja budem vo vnútornom svete cítiť a prijímať vašu oddanú službu, keď budete pracovať.“

„Majstre,“ povedalo jedno dievča v tej skupine, „to, o čo nás žiadaš, je pravá sadhana, skutočná meditácia. Pracovať takýmto spôsobom si určite vyžaduje najväčšiu disciplínu tela, mysle, srdca a duše.“

„Táto intenzita, táto jednobodovosť je to, čo od nás všetkých žiada Najvyšší.“ povedal Majster. Obrátiac sa na tých, čo budú robiť korektúry, Majster povedal: „Musíte po celý čas prejaviť skutočnú koncentráciu a úplnú bdelosť. Od vás tá kniha pôjde do tlače, takže vy ste zodpovední za jej vonkajšiu dokonalosť.“

Majster požehnal každého žiaka. „To, čo som povedal každej skupine, je ideál. Keď budete pracovať na tejto knihe, vždy sa snažte byť vnútorne a navonok dokonalí. Potom sa nám bezpochyby podarí ponúknuť Najvyššiemu dokonalú knihu.“