Keď realizuješ Boha, všetci kozmickí bohovia budú tvoji9

Žil raz jeden hľadajúci, ktorý sa volal Gyandas. Cítil, že je šťastlivým hľadajúcim, pretože sa mu niekoľkokrát zjavilo ochranné božstvo jeho rodiny.

Jedného dňa sa Gyandas a skupina hľadajúcich spoločne modlili na brehu rieky Narmady. Po nejakej chvíli k nim prišiel jeden duchovný Majster. Ku každému zo skupiny sa vyjadril o výške jeho duchovného rozvoja. Niektorým povedal: „Si pokročilý a vyvinutý. Si duchovne zrelý.“ Iným zase: „Si vo vývine, si nezrelý. Si v duchovnom živote začiatočníkom.“

Gyandas bol jedným z nešťastníkov z druhej skupiny. Keď prišla rada na neho, Majster mu povedal, že je nevyvinutým hľadajúcim. Gyandas nechcel veriť vlastným ušiam. Vždy si myslel, že je pokročilý, pretože mal vízie svojho ochranného božstva. Taktiež cítil, že medzi tými, ktorých Majster označil za pokročilých, boli aj takí, ktorí vskutku neboli pokročilí.

Chudák Gyandas bol z toho veľmi nešťastný. Odišiel domov, aby sa modlil a preplakal celú noc. Na druhý deň mal v skorých ranných hodinách sladký sen. V sne sa mu zjavila jeho ochranná bohyňa a Gyandas sa jej spýtal: „Ako to, že nie som pokročilý? Bola si ku mne tak milá. Zjavila si sa mi toľkokrát! Myslel som si, že ma navštevuješ, pretože som pokročilý v duchovnom živote.“

Bohyňa však povedala: „Majster má pravdu. Nie si pokročilý. To ale neznamená, že nikdy nepokročíš. Aj ty sa môžeš stať veľkým duchovným Majstrom, ale prv musíš dostať zasvätenie. Do dediny prišiel moslimský žobravý mních. Všetci si myslia, že je to obyčajný žobrák. Ale ja viem, že je to veľký duchovný Majster. Choď a nechaj sa ním zasvätiť.“

Slová bohyne spôsobili Gyandasovi najväčší šok jeho života. „Zasvätenie? Ja potrebujem zasvätenie? A od toho moslima? Je špinavý. Nesprchuje sa ani raz za mesiac. Nemôžem ísť ani len do jeho blízkosti. Zapácha. Nemôžem ho prijať za svojho Majstra!“

„Tak potom zostaneš navždy nerealizovaný. Keď sa chceš duchovne rozvinúť a chceš dozrieť, keď chceš mať neobmedzený mier a radosť, tak sa od neho musíš nechať zasvätiť,“ dostalo sa mu odpovede.

A tak sa Gyandas ráno musel premáhať, ale nakoniec sa rozhodol, že moslimského učiteľa navštívi. Priniesol si však so sebou trpký hnev, vnútorný odpor, pýchu, a zároveň tiež obrovský strach. A vtom, čo nevidel! Úplne ho to zmiatlo a uviedlo do ešte väčších rozpakov. Moslimský Majster ležal na brehu rieky s nohami vyloženými na drevenú sochu hinduistického boha Šivy.

Gyandas si pomyslel: „Podívajme sa na toho darebáka! Ako si niečo také môže dovoliť – vykladať si nohy na nášho Pána Šivu?! Veď Pán Šiva je jedným z našej Svätej Trojice. Vie, že som hinduista a úmyselne ma uráža.“ „Nikdy sa nestanem tvojim žiakom,“ povedal rozčúlene a len to tak v ňom vrelo.

Na to k nemu Majster prehovoril: „Môj chlapče, nie som tu preto, aby som ťa miatol. Viem, čo si myslíš. Teraz mi urob tú láskavosť a posuň túto drevenú sochu Pána Šivy. Polož ju, kamkoľvek chceš.

Gyandas zdrapil sochu a položil ju, až keď bol ďaleko. Ale čo sa nestalo! Socha sa začala pohybovať ako ľudská bytosť a odišla naspäť k nohám moslimského Majstra. Gyandas bol úžasom bez slov.

Majster povedal: „Teraz ty zostaneš pri soche a budeš ju držať a ja odídem.“ Gyandas uchopil sochu a Majster sa vzdiali asi na dvesto metrov. Vtom hľadajúci cítil zvnútra príkaz, aby priniesol sochu k Majstrovi, ale odolával: „Nie, nepôjdem,“ opakoval si. Cítil zvnútra strašlivý tlak a cítil tiež, že samotná socha chce za Majstrom. Stále však bojoval: „Nie, nepôjdem. Nepôjdem k nemu. Neprijmem ho za svojho Majstra,“ až kým nepoložil sochu na zem. Tá sa totiž hneď rozbehla a položila k Majstrovým nohám.

Chudák Gyandas bol veľmi zmätený: „Moje ochranné božstvo mi povedalo, že ak neprijmem tohto Majstra, tak nikdy nerealizujem Boha. Ale tento muž úmyselne uráža môjho hinduistického Boha. Musím sa ho spýtať, prečo to robí.“

A tak Gyandas prišiel až k moslimskému učiteľovi. Než však stihol otvoriť ústa, Majster povedal: „Odstránim tvoje zmätenie a osvietim ťa. Je to prosté: keď realizuješ Boha, všetci kozmickí bohovia budú tvoji. Pre realizovaného človeka sú kozmickí bohovia ako jeho vlastné údy. Pre moje ruky nie je neúctivé, sa dotknúť mojich nôh. A rovnako sa nimi môžem dotknúť svojej hlavy alebo inej časti môjho tela. Neexistuje v tom žiadny pocit podradenosti alebo nadradenosti, pretože všetky časti môjho tela patria mne.“

„Každý úd svojho tela cítim ako svoj vlastný. Rovnakým spôsobom cítim Šivu ako časť svojej existencie. Keď sa Šiva dotýka mojich nôh, je to ako keby sa časť môjho tela dotýkala inej časti. Šiva a ja sme jedným.“

„Realizuj Boha. Potom uvidíš, že neexistuje ani nadradenosť ani podradenosť. Všetci sme jedným, jedným, jedným. Zostaň so mnou. Dám ti zasvätenie. A keď budeš zasvätený a zase za tebou príde duchovný Majster, povie ti, že si oveľa pokročilejší než všetci tí, s ktorými si sa modlil včera.“


GIM 9. Príbeh z Maharaštry. 7. Január 1979