Búrka⁸

Na veľkej lodi plaviacej sa z Kalkaty do Európy cestoval medzi mnohými i jeden manželský pár zo strednej vrstvy. Po niekoľkých dňoch plavby ich zastihla silná búrka. Mnoho malých lodí stroskotalo a cestujúci námornej lodi prepadli panike. Cítili, že sa pred hroziacou katastrofou nedá uniknúť.

„Každý narieka, pretože nás od istej smrti delia len minúty. Ako môžeš v tejto chvíli byť tak pokojný a vyrovnaný? Ty sa vôbec nebojíš? Nemyslíš si, že každou chvíľou môže loď stroskotať, a my že tu všetci pomrieme?“ pýtala sa manželka svojho manžela.

Manžel miesto odpovede vytiahol z vrecka pištoľ a namieril ju na svoju manželku. „Ty blázon! Čo to robíš? Teraz nie je vhodný čas na žarty. Čo si o tebe ostatní pomyslia,“ karhala ho manželka.

Na to sa on zoširoka usmial a povedal: „Pozri sa na to takto: Ty vieš, že som to ja, tvoj manžel, kto na teba mieril pištoľou. Dobre vieš, že ťa nezastrelím, pretože ťa nesmierne milujem. Však? Teraz: Boh, ktorý je Stvoriteľom všetkého Dobra, je nekonečne súcitnejší ako som ja a my sme Jeho deti. Myslíš si, že Boh dovolí, aby sme boli zničení, alebo že nás dokonca zničí On sám? Keď ťa obyčajná ľudská bytosť, ako som ja, nedokáže zničiť pre tú malú lásku, ktorú k tebe prechovávam, môže nás snáď Boh zničiť? On má k svojim deťom nekonečnú Lásku, hoci my nevieme a nikdy asi nebudeme vedieť, ako Jeho Láska v nás a skrze nás účinkuje. Jeho Láska a Súcit účinkujú v nás a skrze nás spôsobom, ktorý my nikdy nepochopíme! Nech je Božia Vôľa naplnená Božím vlastným Spôsobom. Dnes nech sme len pozorovateľmi a zajtra nech sa staneme účastníkmi naplnenia Jeho Kozmickej Vôle.“

Búrka okamžite utíchla a všetci sa upokojili. Manželka bola tak hrdá na múdrosť svojho manžela a vďačná za to, že sa búrka skončila, že sa Najvyššiemu v jej manželovi hlboko poklonila.