Poraz svojich nepriateľov3
Jedného dňa prišiel mladý muž za svojím Majstrom. Bol nervózny a nepokojný. „Majster, Majster, chcem sa úplne vzdať duchovnosti,“ povedal.„Prečo, prečo?“ opýtal sa Majster.
„Pretože je jednoducho zbytočná. Som večným otrokom nebožských myšlienok, zlých myšlienok a emocionálnych a vitálnych problémov. Ako dlho takto budem ešte pokračovať? Bol som celkom šťastný, predtým ako som vstúpil do duchovného života. Vtedy som nemal tak veľa vitálnych problémov. Ale teraz je to utrpením, skutočným utrpením. Tak najprv porazím tieto nebožské myšlienky a sily a potom sa vrátim do duchovného života. Ale teraz duchovný život nie je pre mňa mienený.“
Majster nič nepovedal. Iba dal žiakovi široký úsmev.
„Majster, sľubujem ti,“ pokračoval žiak, „sľubujem ti, že sa naozaj budem modliť a meditovať, keď raz porazím svoje všetky problémy.“
Majster sa znovu usmial.
„Majster, prečo sa usmievaš? Nemyslíš si, že hovorím správnu vec?“
„Nie, syn môj,“ povedal Majster, „ usmievam sa, pretože potrebuješ odo mňa skutočnú múdrosť.“
„Majster, to je dôvod prečo som prišiel za tebou. Ale cítim, že bez ohľadu na to čo povieš, nepomôže mi to. Zaplavoval si ma múdrosťou každý deň, svojimi duchovnými prednáškami, svojou náklonnosťou, svojou láskavosťou, svojou meditáciou. Stále považujem jednoducho za nemožné prekonať svoje problémy z nižšieho vitálu a svoje hriešne myšlienky.“
Majster povedal: „Môj synu, pozri- Práve teraz máš horúčku, máš bolesti brucha, bolí ťa všetko; a tak nevezmeš si liek? Predsa si nepovieš: „Vezmem si lieky neskôr. Nech najprv moja horúčka, bolesti brucha a všetko ostatné, čo mi spôsobuje utrpenie odo mňa odíde. Keď ma tieto veci opustia, potom si vezmem liek.“ Ak máš nejakú chorobu, vezmeš si niečo , čo ťa vylieči. Ak si poštípaný hadom, vezmeš si ihneď protijed. Iba vtedy budeš vyliečený. Teraz ale trpíš. Ak si nevezmeš liek, čo je modlitba a meditácia, potom ako sa chceš vyliečiť? Odíde choroba sama od seba? Ak na teba raz nepriateľ zaútočí, zostane s tebou až pokiaľ sa ho nezbavíš. A preto sa musíš vyliečiť. Modlitba a meditácia sú liekmi.“
Žiak povedal: „Majster, to, čo hovoríš je pravda. Ale snažil som sa už tak dlhý čas. Teraz som už unavený z bojovania. Nemám žiadne nadšenie, žiadnu silu vôle. Cítim, že ak sa týmto silám odovzdám, jedného dňa mi preukážu súcit. Ak mi raz preukážu súcit a budú cítiť, že som zbytočný, opustia ma. Potom okamžite k tebe pobežím a znovu sa budem modliť a meditovať.“
Majster povedal: „Och, nie! Títo nepriatelia sú veční nepriatelia. Nikdy nedovolia svojim obetiam, aby si išli svojou cestou. Ak už raz veľmi dobre vedia, že si v ich moci, tak na nejaký čas môžu odpočívať, a vtedy si budeš myslieť, že ťa už nekontrolujú, že ťa nemajú pod prísnym dozorom. Ale nie je to tak. Ak uvidia, že sa snažíš opustiť ich väzenskú celu, okamžite začnú byť na teba striktnejšie. Uväznia ťa pod väčším dozorom, pod striktnými príkazmi.
A preto, poraz týchto nepriateľov, za každú cenu. Iba vtedy budeš zachránený. Nikdy si nemysli, že tvoj nepriateľ ti udelí slobodu. Si to ty, kto musí poraziť nepriateľa a získať slobodu.“
Žiak sa dotkol nôh svojho Majstra. „Viem, Majster, tvoj súcit je mojím mečom, tvoj Súcit je mojím štítom a tvoj Súcit je mojou korunou víťazstva, ktorú položím k tvojim nohám božím. Odteraz ťa budem tešiť, teba, teba, iba teba, tvojím vlastným spôsobom.“
GIM 43. 13. januára 1979↩