Keď argument končí, svitá osvietenie 1

Raz povedal veľký duchovný Majster Kavir svojmu synovi Kamalovi: „Kamal, prosím prines mi zopár kvetín a malé množstvo mlieka, ktoré potrebujem, aby som mohol uctievať Pána.“

Kamal povedal: „Otec, prečo chceš kvety a prečo chceš mlieko? Kvety sú znečistené.“

Kavir nemohol veriť svojim ušiam. „Čože, kvety sú znečistené?“

„Áno,“ povedal Kamal, „kvety sú znečistené, pretože na kvety sadajú včely a pijú ich med. A preto sú znečistené.“

„A čo mlieko?“ opýtal sa Kavir.

Mlieko je tiež znečistené, „ povedal Kamal, „pretože teľa ochutná a pije trochu mlieka z matky, predtým než ho dostaneme my.“

Kavir sa nahneval. „Synak, toto je to, čo si sa naučil zo svojho štúdia? Hľadáš chyby na požiadavke svojho otca a hádaš sa so svojím otcom.“

„Nie, otče,“ povedal Kamal, „Ja sa nehádam, ja ti iba hovorím čistú skutočnosť. Ty ma žiadaš o kvety a mlieko. Ja ti hovorím, že Bohu musíš dať niečo, čo je úplne čerstvé. Pôjdem a prinesiem ti kvety, z ktorých med ochutnali včely a prinesiem ti mlieko, z ktorého už pilo teľa. Ale ak chceš skutočne potešiť Boha, musíš mu dať niečo, čo je absolútne čisté.“

„Prestaň!“ povedal Kavir. „Prestaň, prestaň so svojou filozofiou. Ó Bože, preklial si ma takýmto svárlivým synom. On nevie, kto som. Celý svet ma uctieva a tu mi môj syn dáva svoju pyšnú múdrosť.“

„Nie, otče, ja ti neponúkam svoju múdrosť. Ja ti iba hovorím čistú skutočnosť.“

Kavir povedal: „Dosť bolo, nebuď bezočivý. Ak Boh na tomto svete niečo stvorí, nie všetci to budú schopní naraz zjesť. V Božej vlastnej Vízii, to bude mať niekto ako prvý a ostatní to budú mať neskôr. Ale to neznamená, že ten prvý, kto ochutnal určitú vec, ju znečisťuje pre ostatných. Kvet videla, dotkla sa ho alebo ho trochu použila včela a mlieka sa dotklo teľa, ktoré je drahšie než najdrahšie matke krave. Myslíš si, že kvôli tomu nemôžem uctievať môjho Pána Najvyššieho s kvetinami a mliekom? Nie. Boh stvoril kvet a potom prišiel pre mňa čas, aby som použil kvet, prišiel čas, aby včela ochutnala med z kvetu. A potom ako teľa ochutnalo mlieko z kravy, prišiel pre mňa čas, aby som ho použil.

Je to ako keď idú dvaja ľudia k tomu istému cieľu. Ja som videl Cieľ, večný Cieľ, dávno pred tebou a ja som do neho už aj dorazil, zatiaľ čo ty k nemu stále cestuješ. Ale to neznamená, že povieš: ‘Prečo by som mal chodiť k Cieľu, ktorý už videl a ktorého sa už dotkol niekto iný?‘ Nie! V duchovnom svete, keď niekto niečo používa po prvý krát, neznamená to, že tej veci sa nemôže dotknúť alebo ju použiť niekto iný? Cestuješ po tej istej ceste, po akej som ja cestoval a ideš do toho istého Cieľa, ktorý som ja už dosiahol. Podobne, kvet už ocenila včela, ale môžu a mali by ho oceniť aj tí, ktorí videli kvet neskôr. A mlieko, ktoré ocenilo malé teľa, by mali oceniť aj ostatní. A tak, syn môj, nikdy sa so mnou nehádaj.“

„Otec,“ povedal Kamal, „nikdy, nikdy sa s tebou nebudem hádať. Dnes si ma osvietil. Žiaden iný učiteľ ma neučil týmto spôsobom a žiaden iný ma nedokáže učiť týmto spôsobom. Si mojím otcom. Požiadal si ma, aby som išiel k iným učiteľom a ja som išiel a študoval som. Ale teraz vidím, že vlastníkom úplnej ozajstnej múdrosti nie je nikto iný než ty sám. Preto ťa prosím, aby si ma viedol, utváral a učinil tvojim vlastným, úplne vlastným. Dokonca už aj vo fyzickom svete som tvojím vlastným. Želám si, aby si ma aj v duchovnom svete pretvoril tak, aby som bol hodným byť tvojim synom, tvojím vlastným, úplne vlastným.“

pretvoril tak, aby som bol hodným byť tvojim synom,

„Synu,“ povedal Kavir, „áno, urobím. V skutočnosti, tú vec, pre ktorú teraz plačeš, už robím. Keď hluk argumentu prestane, hlas osvietenia začne svitať.“

„Otče,“ povedal Kamal, „prajem si niečo dodať. Keď Svetlo Súcitu svitá, temnota storočí sa ihneď vytratí.“

„Synu, tiež si prajem niečo dodať: Svetlo Súcitu svitá iba vtedy, keď je srdce pripravené prijať Svetlo Zhora, zo sveta Za, z Večného Zdroja.“


  1. GIM 42. 13. januára 1979