Daj si iba jeden sľub1

Bol raz jeden znalec Sanskritu, ktorý si prisahal, že si do svojho domu nikdy nepozve znalcov Sanskritu, učených ľudí alebo hľadajúcich. Jeho priateľ, ktorý bol tiež veľmi bohatý, si raz pozval nejakých učencov a hľadajúcich na spoločné stretnutie, ale nikto neprišiel. A tak bol jeho priateľ veľmi smutný. Tento bohatý muž išiel za svojím duchovným Učiteľom a povedal mu: „Nestarám sa o vedomosti; nestarám sa o pýchu hľadajúcich. Sľubujem, že už nikdy nepozvem do svojho domu žiadnych učencov alebo hľadajúcich.“

Majster povedal: „Urobil si správnu vec? Nie je správne dať si takýto sľub.“

„Prečo?“ opýtal sa bohatý muž.

„Ak naplníš svoj sľub,“ povedal Majster, „vstúpi do teba pýcha. A ak nenaplníš svoj sľub, budeš smutný a rozrušený. Kto vie, jedného dňa budeš možno chcieť pozvať do svojho domu nejakých učencov a úprimných hľadajúcich. Potom ťa tvoja pýcha opustí ale budeš smutný a deprimovaný. A depresia je zničenie. A naopak, ak ich nepozveš, budeš sa cítiť veľmi pyšný, že si dodržal svoj sľub. Ale pýcha je tiež zničením. Prehráš, tak či tak. A preto je lepšie, keď si nedáš žiaden sľub.

Ľudia hovoria, že je správne dávať si sľuby, že potom vyjdú do popredia naše vnútorné schopnosti. Ale prajem si povedať, že iba jediný sľub je dobrý: tvoj sľub, že porazíš nevedomosť a realizuješ Boha v tomto živote. Oplatí sa dať si iba tento sľub, ostatné sľuby sú nebezpečné a deštruktívne.“

Bohatý muž povedal: „Ale pozri, čo sa stalo môjmu najlepšiemu priateľovi, keď do svojho domu pozval zopár hľadajúcich a učencov. Ako nepríjemne ho urazili! Ak by tí ľudia boli úprimnými hľadajúcimi, prečo by neprišli potešiť môjho priateľa? A ak by to boli skutoční učenci, potom by mali mať pokoru.“

Majster sa opýtal: „Ako vieš, prečo neprišli? Možno si mysleli, že ten bohatý muž ich pozýva, len aby si pridal k svojej vlastnej sláve. Možno cítili, ,On sa nezaujíma o vedomosti alebo ašpiráciu; pozýva nás, len aby sa predviedol pred spoločnosťou. Tak prečo by sme ho mali falošne vychvaľovať?’. A naopak, možno si mysleli, že ich pozýva, aby im vzdal úctu. Ale potom si asi povedali: ,Nepotrebujeme, aby nás niekto chválil. Chceme zostať len v našich modlitbách a meditáciách.’ Hľadajúci hlavne asi toto cítili.

Ak učenci neprišli, kvôli svojej pýche a samoľúbosti, sú to oni, kto bude obvinení. A naopak, ak hľadajúci neprídu, pretože cítia, že chválenie je pokušením a ak nechcú, aby ich niekto chválil, potom robia správnu vec. Ale či už robia správnu vec alebo nie, ktorýkoľvek spôsob si zvolia, aby boli potešení, nech tak urobia. Tvojou úlohou je ich len pozvať, ak to dáva radosť tvojmu srdcu. Ale, ak je to iba tvoj vitál, ktorý chce byť vychvaľovaný, potom robíš chybu, ak ich pozývaš. Ak ich chceš pozvať, pretože tvoj vitál cíti, že oni sú na nižšej úrovni a že ty si v pozícii ich požehnať a vychvaľovať, potom znova robíš chybu.

Tento svet je plný nedorozumenia. A tak najlepšou vecou je ak si nedávaš žiadne sľuby. Len sa snaž vidieť situáciu. Nemaj žiadne prísne a pevné pravidlá. Ak si to nevyhnutnosť vyžaduje, urob niečo spontánne, ale neurob z toho pravidlo, ktorého sa budeš držať. Čakaj na vnútorný príkaz.“

„Majster, Majster, áno, vidím, že máš pravdu. Vždy budem čakať na vnútorný príkaz,“ povedal bohatý muž. „A čo je mojím vnútorným príkazom?“

Majster povedal: „V tvojom prípade, vnútorný príkaz je, že musíš poraziť svoju pýchu. Ak občas cítiš v najvnútornejších kútikoch svojho srdca túžbu pozvať ľudí, tak to urob. Potom, ak chcú prísť, v poriadku, a ak nechcú prísť, nepovedz nič. Ale nesľúb si, že už nepozveš žiadnych učencov alebo hľadajúcich, pretože niektorí z nich urazili tvojho priateľa. Ľudskú znalosť poznáš, ale existuje ešte aj najvyššia znalosť. Najvyššou znalosťou je jednota, jednota s Voľou Boha. Ak máš jednotu s Vôľou Boha, potom nebude záležať na tom, či oni prídu k tebe alebo ty pôjdeš za nimi. Dôležité bude, či máš jednotu s Vôľou Boha. Potom nebude záležať na tom, kde budú oni, kde budeš ty, všetci sa potešíte a naplníte navzájom.

A tak moja rada je, aby si si nedával sľuby. Naplnenie tvojho sľubu prináša pýchu. A neúspech v naplnení tvojho sľubu nevyhnutne prináša smútok a frustráciu. Daj si iba jeden sľub a tým sľubom bude, že dosiahneš realizáciu Boha. A potom tiež musíš ten sľub zmeniť.“

„Ako by som mohol zmeniť ten sľub?“ opýtal sa bohatý muž. „Ten sľub veľmi potrebujem. Chcem len realizovať Boha. Žiaden iný sľub si nedám, Majster.“

Majster povedal: „Ten sľub musí byť urobený určitým spôsobom. Tvoje želanie je realizovať Boha, ale je to na Bohu, či ti dá realizáciu v tejto inkarnácii alebo v nejakej inej inkarnácii. Takže ak si dáš tento sľub, dodaj k tomu: ,Toto je moje želanie. Ale ak je Tvoje Želanie iné, potom prosím naplň Seba vo mne a cezo mňa Tvojím vlastným Spôsobom.‘ To je ten najlepší sľub: „Naplním svojho Milovaného Najvyššieho Jeho vlastným Spôsobom a len pre tú vec sa budem k nemu modliť.’ Tento sľub je tým jediným sľubom, ktorý si musia v každej chvíli všetci hľadajúci vážiť.“


  1. GIM 40. 13. januára 1979