Každý má svoju vlastnú úlohu9
Jeden veľký duchovný Majster raz požiadal svojich blízkych žiakov, aby k nemu prišli a meditovali s ním. Keď prišli a posadili sa pred neho, povedal im: „Dnes mám k vám jednu špeciálnu požiadavku a dúfam, že každý z vás naplní moju požiadavku. Boh urobil vážnu chybu a ja chcem, aby ste mi všetci pomohli tú chybu napraviť.“Niektorí žiaci ,nechápajúc, sa sklonili, zatiaľ čo iní prepukli v smiech. Majster povedal: „Myslím to vážne. Tí, ktorí sa smejete, ma prosím berte vážne. A ostatným veru hovorím, nebuďte takí zmätení. Uvidíte, že toto je niečo skutočne osvecujúce.
Viete, že v Božom stvorení sú tigre, levy, medvede a ďalšie zvieratá, ktoré jedia iba mäso. Znovu, v Božom stvorení sú aj kravy, byvoly, kozy a ďalšie zvieratá, ktoré jedia iba trávu a listy. A prečo je to tak, že jedny zvieratá jedia iba mäso, zatiaľ čo druhé jedia iba trávu? Nech všetky zvieratá jedia aj mäso aj trávu. Alebo to prehoďme, nech tiger, lev a medveď jedia trávu a krava, byvol a koza jedia mäso. Týmto spôsobom ich naplníme.“ Znovu sa niektorí žiaci začali smiať a iní boli ešte viac popletení.
Majster pokračoval: „Nesmejte sa a nebuďte popletení. A teraz, pre Boha, pomôžte mi.“
„Ako by sme ti mali pomôcť?“ opýtali sa žiaci. „Nerozumieme tomu.“
„Nerozumiete?“ pýtal sa Majster. „Je to tak ťažké k pochopeniu? V jednej rodine môže byť jeden brat chorý a druhý môže byť zdravý a silný. A tak ich matka neponúkne každému to isté jedlo. Synovi, ktorí je vážne chorý, ponúkne jeden typ jedla a tomu, ktorý je silný a statný, ponúkne iné jedlo.
Znovu, doma zvyčajne jeme obyčajné jedlo, ale ak príde príbuzný alebo priateľ, pripravíme špeciálne jedlo. Bohatí ľudia jedia bohatšie, viac výživné jedlo a na druhej strane, chudobní jedia jednoduché jedlo. Keď ma navštívia bohatí ľudia, pokúsim sa im ponúknuť bohaté jedlo, pretože na také jedlo sú zvyknutí. Ale keďže vy ste prijali duchovný život, asketický život, nepotrebujete také jedlo. Ale stále niektorí z vás sa cítia biedne, že vám nedávam rovnaké jedlo, aké ponúkam bohatým ľuďom. Ale Boh nie je (komunista). Cíti, že to, čo ti dá, bude pre teba najlepšie a to, čo dostanem ja bude najlepšie pre mňa. Tvoje potreby sú iné než moje. To ale neznamená, že tvoja potreba je nadradená mojej alebo naopak. My sme ale určení pre dve rôzne veci.
A preto Boh chce potešiť každého jednotlivca jeho vlastným spôsobom. Ak by Boh urobil pre všetkých tú istú vec, potom by všetci začali robiť všetko zle. Každý jednotlivec musí hrať svoju vlastnú úlohu a naplniť Božiu Vôľu Božím vlastným Spôsobom. Niektorí z vás ma obviňujú, pretože niekomu ponúknem bohaté jedlo, a ostatným ponúknem jednoduché jedlo. Na niektorých sa usmejem, na iných nie. Stále ma obviňujete, čudujúc sa, prečo nedávam všetkým tú istú vec. Ale nemôžme jednať so všetkými ľudskými bytosťami tým istým spôsobom, ak sa skutočne zaujímame o pokrok ľudstva. Dokonca aj v nejakej rodine sa musí s každým jednotlivcom zaobchádzať rozdielne. Je to absolútne nevyhnutné, aby sa s malým dieťaťom zaobchádzalo iným spôsobom, než s dospelým človekom. K dieťaťu sa nemôžme správať ako k dospelej osobe a k dospelej osobe sa nemôžme správať ako k dieťaťu.
Každá duša sa vyvíja, začínajúc od života v kameni. Z vedomia kameňa prechádza do zvieracieho sveta a odtiaľ do ľudského sveta. Mnohí z nás boli kedysi dávno tigrami, levmi a medveďmi alebo kravami, byvolmi a kozami a každý z nás prijímal inú potravu. Niektorí ľudia jedia potravu nevedomosti, iní jedia potravu poznania. Ľudia, ktorí potrebujú ašpiráciu, patria do jedného typu a tí, ktorí potrebujú túžbu, patria do iného typu. A preto, milovníci ašpirácie a milovníci túžby nemôžu ísť spolu. Musia byť ponechaní oddelene, ako zvieratá, ktoré potrebujú rozdielnu potravu. A týmto spôsobom všetky časti Božieho stvorenia zapadnú do seba a preto je Božie stvorenie dokonalé. Boh chce byť potešený mnohými spôsobmi, prostredníctvom mnohých ľudí a každý jednotlivec v Božom nekonečnom stvorení teší Boha špeciálnym spôsobom, ktorým chce byť Boh potešený.“
V tomto bode prišli dopredu dvaja Majstrovi žiaci, poklonili sa mu a povedali: „Prečítal si naše myšlienky. Dnes ráno sme ťa kritizovali, pretože bohatým ľuďom ponúkaš bohatšie jedlo než chudobným ľuďom. Cítili sme, že si k niekomu viac naklonený a k iným si krutý a ľahostajný. Ale teraz vidíme, že k nikomu nie si ani naklonený ani ľahostajný, nemáš v obľube ani bohatých ani chudobných. Len jednáš s každým jednotlivcom podľa jeho potreby. Už sme to pochopili. Prosím odpusť nám.“
Majster povedal: „Odpustil som vám. To je dôvod prečo som si našiel čas vás osvietiť. Ak by som vám neodpustil, nehľadal by som si čas osvietiť vás. A hovorím to aj pred ostatnými, aby neurobili tú istú poľutovaniahodnú chybu.
Žite v mori mojej lásky. Iba vtedy nebudete mať žiaden zmätok, žiadne nedorozumenie a žiadne problémy. Nič vás nemôže oddeliť od mojej lásky, od mojej jednoty a od mojej spokojnosti vo vás, ak ma potešíte mojím vlastným spôsobom.
GIM 32. 12. januára 1979↩