Hraj svoju úlohu ako dcéra Boha1

Jeden duchovný Majster bol s niekoľkými svojimi žiakmi, keď k nemu prišla staršia žena a povedala: „Majster, nie som ti teraz úplne oddaná. Ale uisťujem ťa, že o nejakú dobu ti budem úplne oddaná a zasvätená. Budem nekonečne viac ašpirovať, než ašpirujem teraz.“

Majster povedal: „Ako sa ti to podarí?“

Žena odpovedala: „Práve teraz moji synovia študujú, ale keď raz dokončia svoje štúdiá, budem voľná. Jeden bude lekárom, druhý bude právnikom a tretí bude gymnastom. Je to iba otázkou času a potom uvidíš ako ti budem oddaná.“

Majster povedal: „Nech ťa Boh požehná. Najprv musia tvoje deti ukončiť štúdium a potom vstúpia do svojich príslušných profesií. Vtedy povieš: ,Och, teraz keď sú už dospelí a zaopatrení, pomôžem im nájsť vhodné manželky. Musia sa oženiť a pripútať sa k svojim manželkám; ináč nebudú viesť život mravnosti a vernosti. Najlepšou vecou pre nich bude ak sa oženia!‘ Potom, keď im nájdeš manželky, povieš:,Manželstvo nestačí. Mali by mať deti!’ Keď budeš mať vnúčatá, budeš mať nesmiernu radosť. Ale potom povieš, že je tvojou povinnosťou ich vychovať tým istým spôsobom, ako si vychovala svojich vlastných synov. Vnúčatá pôjdu do školy a vyrastú. Niektoré ťa poslúchnu, zatiaľ čo iné nie. Tak budeš každý deň vo svete obáv a starostí. A takto sa tvoj život skončí.“

Žena povedala: „Nie, Majster, počkaj a uvidíš. Dokonca aj keď to, čo hovoríš je pravda, jedného dňa, keď moje vnúčatá vyrastú, budem pripravená.“

„Áno,“ povedal Majster, „keď budeš mať deväťdesiat rokov budeš pripravená na duchovný život.“

Žena namietla: „Nie. Prijmem duchovnosť v tomto živote.“

„Keď budeš jednou nohou v hrobe,“ povedal Majster.

„Povinnosť je povinnosť,“ povedala žena. „Toto sú moji synovia. Boh ich priviedol do mojej rodiny.“

Majster povedal: „Áno, robíš si svoju povinnosť. A opäť, musíš vedieť, že to bol Boh, kto ťa priviedol ku mne. Tvoje deti teraz od teba chcú, aby si sa o nich prestala báť. Svoju úlohu si ako matka zohrala. A teraz by si mala hrať úlohu hľadajúceho.“

„Je pre mňa veľmi ťažké prijať to, čo hovoríš,“ povedala žena.

Majster vysvetlil: „Pozri sa na more. Ak pôjdeš k moru a budeš čakať, že prestane robiť vlny, myslíš, že sa to niekedy stane? Vždy tam budú vlny. Ak chceš plávať, musíš vstúpiť do mora. Podobne aj v duchovnom živote, musíš čeliť všetkému odporu. Kvôli svojim synom nie si schopná po celý čas meditovať. Ale ak skutočne chceš vidieť Boha, potom sa proti tomu odporu musíš postaviť tvárou v tvár a poraziť ho. Musíš vstúpiť do toho odporu a byť veľmi statočná. A pre Boha, nevytváraj si žiadne ďalšie prekážky tým, že budeš myslieť na zamestnanie svojich synov, na ich kariéru, manželstvo a deti. Ak to budeš robiť, iba budeš vítať viac vĺn prekážok, aby vstúpili do tvojho života. Ak si múdra, tak už s tým teraz prestaneš. Ako matka si si svoju úlohu splnila. Ako dcéra Boha, ako moja duchovná dcéra, musíš teraz hrať novú úlohu. Mysli iba na Boha. Boh sa postará o tvojich synov. On je jediný, kto sa dokáže postarať o svoje stvorenie, nie ty, nie ja, nikto iný.“

Žiačka povedala: „Tvoje slová sú nanajvýš osvecujúce, ale moje schopnosti sú veľmi obmedzené.“

Majster povedal: „Tvoje schopnosti sú obmedzené, ale môj Súcit je neobmedzený. A tak zostaň so svojimi obmedzenými schopnosťami a ja zostanem s Večnou Schopnosťou môjho Súcitu.“


  1. GIM 30. 9. januára 1979