Jednota s celým Božím Stvorením¹⁹

Jeden veľký hľadajúci nesúci meno Bamadav bol povestný po celom kraji kvôli jeho neporovnateľnej láskavosti a súcitu, ktorými zahrnoval nie len ľudské bytosti ale všetky bytosti vôbec. Aj napriek chudobe bolo jeho srdce vždy veľkorysé a štedré.

Jedného dňa si Bamadav pripravoval prostú večeru. Mal dva krajce chleba natrené maslom a jeden, ktorý ešte nebol natrený. Chystal sa zjesť natrené krajce, keď v tom začal pred jeho chalupou štekať pes. Keď Bamadav otvoril dvere, pes vbehol dovnútra, schňapol nenatrený krajec chleba a utekal preč.

Bamadav vybehol za psom kričiac: „Počkaj! Vráť sa, aby som ti chlieb natrel maslom. Si môj hosť a hostí sa patrí pohostiť s najväčšou náklonnosťou a láskyplnosťou.“

Hneď ako to dopovedal, pes sa zmenil na ľudskú postavu zaplavenú svetlom. „Som Purusha, Najvyššie Božstvo,“ povedala postava: „Prišiel som, aby som sa sám presvedčil o tvojej jednote s celým Mojím stvorením.“

Bamadav, premožený radosťou, padol k nohám svetelnej bytosti. „Objavil si ma i v psovi,“ povedala mu bytosť žehnajúc mu: „Iní by ho zbili. Ty si však bol k nemu nanajvýš láskyplný. Tvoja jednota so zvieracím svetom, tvoja jednota so všetkými svetmi, tvoja jednota s celým Mojím stvorením ma potešili za hranice tvojej predstavivosti. Preto ti dávam najvyššiu realizáciu: Mier Večnosti, Svetlo Nekonečna a Život Nesmrteľna.“