Jedného dňa si Bamadav pripravoval prostú večeru. Mal dva krajce chleba natrené maslom a jeden, ktorý ešte nebol natrený. Chystal sa zjesť natrené krajce, keď v tom začal pred jeho chalupou štekať pes. Keď Bamadav otvoril dvere, pes vbehol dovnútra, schňapol nenatrený krajec chleba a utekal preč.
Bamadav vybehol za psom kričiac: „Počkaj! Vráť sa, aby som ti chlieb natrel maslom. Si môj hosť a hostí sa patrí pohostiť s najväčšou náklonnosťou a láskyplnosťou.“
Hneď ako to dopovedal, pes sa zmenil na ľudskú postavu zaplavenú svetlom. „Som Purusha, Najvyššie Božstvo,“ povedala postava: „Prišiel som, aby som sa sám presvedčil o tvojej jednote s celým Mojím stvorením.“
Bamadav, premožený radosťou, padol k nohám svetelnej bytosti. „Objavil si ma i v psovi,“ povedala mu bytosť žehnajúc mu: „Iní by ho zbili. Ty si však bol k nemu nanajvýš láskyplný. Tvoja jednota so zvieracím svetom, tvoja jednota so všetkými svetmi, tvoja jednota s celým Mojím stvorením ma potešili za hranice tvojej predstavivosti. Preto ti dávam najvyššiu realizáciu: Mier Večnosti, Svetlo Nekonečna a Život Nesmrteľna.“
GIM 19. 8.január 1979↩
From:Sri Chinmoy,Veľké indické jedlá, časť 1, (knižne nevydané), 2016
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/gim_1