Osvietený vredom16

Žil raz jeden hľadajúci, ktorý bol blízko realizácie Boha. Každý deň sa spoločne s priateľmi modlil a meditoval. Priatelia ho obdivovali a prosili ho, aby si založil vlastný duchovný ašrám, aby sa mohli stať jeho žiakmi.

„Prečo by ste sa nemohli stať mojimi žiakmi už teraz?“ pýtal sa ich na oplátku. „Nie, nie. Za Majstra ťa môžeme prijať, až keď budeš mať svoj vlastný ašrám. S ašrámom budeš zodpovedať za osvietenie našich životov. Teraz by si nás nebral vážne. Otvor si ašrám a my ťa prijmeme za Majstra.“

Hľadajúci sa nad tým zamyslel a nakoniec si povedal, že je to pekná myšlienka, mať ašrám, v ktorom bude so svojimi žiakmi môcť meditovať.

Avšak v krátkej dobe sa hľadajúcemu objavil na pravej nohe boľavý vred, ktorý mu spôsoboval nemalé problémy. A tak privolali lekára, ktorý mal vred chirurgicky odstrániť. Keď však bolo všetko pripravené, hľadajúci sa rozplakal ako malé dieťa. Lekár sa čudoval: „Čo je to za hľadajúceho!? Ani dieťa tak neplače.“

Priateľom sa také reči nepáčili a lekárovi pohrozili: „Keď budeš naďalej urážať nášho priateľa, zbijeme ťa. Bolesť je bolesť. Len pacient sám vie, aká je. A keď je skutočná, prečo by nemal plakať? Takže buď láskavo ticho a urob si svoju prácu!“

Lekár sa teda bez slov ale so zlomyseľným úsmevom pustil do práce. Kým operoval, hľadajúci premýšľal: „Nedokázal som sa postarať ani len o vred na svojom tele. Cítil som bolesť, pretože vred je niečo cudzie, telu nevlastné. Moji priatelia sú ľudské bytosti oddelené od môjho života. Keď vstúpia do môjho života, nastane rovnaká situácia ako teraz. Nechám schopnosť sa ochrániť ani len pred vredom, tak ako potom ochránim ich duchovné životy?“

„Ó Bože, som Ti tak vďačný. Skrze tento vred si ma niečo naučil: Si to jedine Ty, kto si môže vziať na zodpovednosť ďalších ľudí. Vred mi dal osvietenie. Nepotrebujem získať to isté osvietenie aj od ľudských bytostí. Teraz už viem, že si nikdy nezaložím žiadny ašrám. Chcem sa len modliť a meditovať pre realizáciu. Zostanem v najvyššej extáze, pretože chcem len realizáciu Boha. Tento vred ma osvietil! Som osvietený vredom!“


GIM 16. 7.január 1979