PREČO SA NEDELÍM?1

Delím sa s tebou o svoju inšpiráciu? Nie. Delím sa s tebou o svoju ašpiráciu? Nie. Delím sa s tebou o svoje zasvätenie? Nie. Delím sa s tebou o svoje skúsenosti? Nie. Prečo sa s tebou nedelím o svoju inšpiráciu, ašpiráciu, zasvätenie a skúsenosti? Dôvod je jednoduchý. Cítim, že ak sa podelím o tieto veci s tebou, potom nezostanem jedinečným. Budeš mať tie isté veci ako ja a moja nadradenosť zmizne. Dokonca, aj keď získaš tieto veci v nekonečne malej miere, budeš môcť tvrdiť, že ich máš rovnako ako ja. Potom je to len otázka času, kedy dosiahneš tú istú úroveň ako ja, alebo ma dokonca prekonáš. Takže sa ťa obávam. Som neistý a žiarlim na teba. Preto sa nechcem s tebou deliť. Moje uspokojenie sa skončí v momente, keď sa o niečo s tebou podelím, pretože potom ty a ja budeme na jednej úrovni, a to ja nechcem. Chcem byť aspoň o kúsok vyššie ako ty, aby som ti mohol vládnuť. Beda, ach beda, toto je poznanie, ku ktorému som dospel.

Keď sa ponorím hlboko dovnútra, vidím svojho jediného Priateľa, svojho Večného Priateľa, svojho Milovaného Najvyššieho. Vidím, ako sa neustále delí so mnou a so zvyškom svetom, s celým Svojím stvorením. So Svojou inšpiráciou, so Svojou ašpiráciou, so Svojím zasvätením, so Svojimi skúsenosťami, so všetkým čo má a čím je, sa delí so mnou a so všetkými. Prečo? Prečo sa nebojí, že stratí Svoju individualitu, Svoju nadradenosť, Svoju nadvládu? Ak dá mne aj tebe to, čo má, aj keď je to len časť, neurobí Ho to menším Bohom? Neurobí to z nás Jemu rovnocenných?

Môj Pán Najvyšší mi hovorí, že som strašný blázon. Keď mi niečo dáva, nestráca. Naopak, získava. Jeho ponúkanie inšpirácie, ašpirácie, zasvätenia a skúseností je ako prúd rieky. Keď rieka prúdi, nič nestráca. Len pokrýva väčšie územie a naberá na veľkosti a sile. Boh so Sebou nesie všetko, čo má – Svoju inšpiráciu, ašpiráciu, zasvätenie a Svoje zážitky. Neoddeľuje tieto veci od Svojej Existencie. Nesie ich, všetko nesie k nám. Odo mňa idú k tebe, od teba idú k niekomu inému. Boh nikdy nestráca Svoju jedinečnosť, Svoje dosiahnutia, Svoje vlastnosti, Svoje vlastníctvo. Naopak, rozdeľuje ich tu, tam a všade. Chce, aby sa všade rozšírili, pretože vie, že Mu patrí celé stvorenie.

Ja chcem vyjadriť svoju jedinečnosť cez pocit oddelenosti. Existujem pre seba a chcem povedať a ukázať celému svetu, že som jedinečný, že nikto iný nie je mojou kópiou. A tiež nechcem, aby som bol kópiou niekoho iného. Nie, chcem byť vždy jedinečný. Nikto sa mi nevyrovná, nikto nebude mať rovnaký tvar, rovnaký vzor, rovnaké skúsenosti, rovnakú skutočnosť a existenciu ako mám ja, alebo akou som ja. Takto premýšľam o svojej jedinečnosti.

Ale môj Pán Najvyšší má odlišný pohľad na Svoju jedinečnosť. Cíti, že Jeho jedinečnosť je náležite vyjadrená len vtedy, keď vidí Svoje dosiahnutia a vlastníctvo tu, tam a všade. Tým, že považuje každého za Svojho celkom vlastného, tým, že cíti, že Mu každý patrí a On patrí každému, tým, že cíti, že On je pre všetkých a všetci sú pre Neho, cíti v každom Svoju vlastnú jedinečnosť.

Ja si chcem založiť svoju jedinečnosť na oddelenosti. Boh si chce založiť Svoju jedinečnosť na rozmanitosti. Chce zasvätiť všetko Svetlo Svojej Vízie Svojmu stvoreniu, pretože cíti, že len keď stvorenie prijme Jeho Svetlo, urobí Ho to univerzálne napĺňajúcim a univerzálne naplneným. Preto chce tento druh jedinečnosti: jeden sa spojil s mnohými, pieseň jednoty so skutočnosťou jednoty. V každom okamihu chce Stvoriteľ Jednoty spievať Svoju Pieseň Jednoty so Svojím stvorením jednoty, pretože cíti, že toto je jediný spôsob, ako sa môže prejaviť Jeho jedinečnosť po celom šírom svete.


  1. EA 93. 20. júla 1977, 12:50 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.