Zápasenie¹⁵

„Môj Pane Najvyšší, schvaľuješ môj život zápasenia? Schvaľuješ pokrok, ktorý robím bojovaním? Cítim, že robím pokrok len vtedy, keď bojujem. Len vtedy, keď musím prekonávať prekážky, cítim, že robím pokrok.“

„Moje dieťa, úplne sa mýliš. Duchovný život, skutočný život, nepotrebuje žiadne bojovanie. Sú dva druhy zápasu, ktoré vznikajú buď vo vnútri tvojej existencie alebo mimo tvojej existencie. Vo vnútri teba je strach, pochybnosti, starosti, obavy, podozrenie, neistota, nečistota a veľa negatívnych síl. Tieto zlé sily sa niekedy vzbúria. Na druhej strane, tieto zlé sily sa nachádzajú aj mimo skutočnosti tvojho tela, mimo skutočnosti tvojej existencie a prichádzajú, aby na teba útočili. Keď vynesieš do popredia svoje vlastné zlé sily, keď tieto sily vyjdu zvnútra do popredia, tvoj zápas začína. Rovnako, keď tieto sily zaútočia na teba zvonku, tvoj zápas začína. Takže to, čo musíš urobiť, je osvietiť negatívne sily, ktoré sú vo vnútri teba, aby sa stali pozitívnymi silami. A sily, ktoré na teba útočia zvonku, musíš vyzvať, bojovať s nimi a poraziť ich.

Hovoríš, že robíš pokrok len vtedy, keď musíš čeliť boju. Možno si myslíš, že život zápasenia je príležitosťou urobiť pokrok. Ale môžu tu byť ďalšie okolnosti, ktoré nemusíš vôbec vidieť. Život zápasenia sa môže ľahko stať životom vzbury. Bojuješ, aby si niečo získal, aby si naplnil svoju túžbu, ale príde čas, keď uvidíš, že nemáš žiadnu nádej na naplnenie svojho života túžob. Potom sa proste vzdáš, pretože si sklamaný, a zo sklamania vzíde vzbura. Usilovne sa modlíš, usilovne medituješ, robíš mnoho vecí, aby si Ma potešil, ale pretože nenapĺňam tvoje túžby, cítiš, že nie som potešený. Čo potom urobíš? Vzdáš sa. A urobíš ešte niečo. Budeš sklamaný a môžeš sa vzbúriť proti Mojej Existencii. Potom sa prestaneš modliť a meditovať a nebudeš sa snažiť, aby si si vedome udržal spojenie so Mnou.“

Takže svojim žiakom vždy hovorím, aby boli opatrní. Život boja neznamená život pokroku. Okolo vás je množstvo síl, množstvo prekážok, ktoré sme nechceli ani nežiadali. Preto nevynášajte do popredia svoje vlastné zlé sily, ktoré sa prejavia ako zápas. Nie, nie, toto je nesprávny spôsob. Nepridávajte si viacej neosvietených síl a nevytvárajte si viacej problémov. Nie, nie, len majte postoj dieťaťa. Buďte spontánni, buďte šťastní. Dieťa nevytvára problémy, aby získalo úsmev od svojich rodičov. Všetko robí spontánne a svojím spontánnym správaním robí svojich rodičov šťastnými. Stvoriteľ a stvorenie sú takí istí. Keď stvorenie ponúkne svoj úsmev Stvoriteľovi, vtedy je Stvoriteľ okamžite nasýtený a naplnený. Cíti, že dostal všetko.

Keď sa dieťa usmeje, ak je to čo i len maličký úsmev, matka cíti, že dostala celý svet. Podobne, keď sa usmeje matka alebo otec, dieťa cíti, že dostalo celý svet. Matka je žobráčka a dieťa je tiež žobrák. Aj Boh Stvoriteľ a Boh Stvorenie sú žobrákmi. Alebo môžete povedať, že sa stanú úplnými, integrálnymi a celými len vtedy, keď si vymenia vzájomné úsmevy.

Ako hľadajúci musíte ponúknuť svoj úsmev cez spontánny čin, pretože spontánny čin samotný je úsmevom. Preto len vrastajte do tohto úsmevu. Konajte ako dieťa: buďte spontánni vo všetkom, čo robíte a čo hovoríte. Vo vnútri tejto spontánnosti uvidíte svoj vlastný úsmev a vo vnútri svojho úsmevu uvidíte svoju spontánnosť. Váš úsmev a Úsmev Boha udržujú jeden druhého nažive. A budú tak robiť po celú Večnosť. To, čo Boh a človek potrebujú jeden od druhého, je dušeplný úsmev, plodný úsmev. V tomto maličkom semienku úsmevu je celý vesmírny Strom Života. Nesnažte sa preto budovať svoj život zápasením. To je nesprávny spôsob. Nechoďte cestou zápasenia: nasledujte len cestu spontánnosti, cestu spontánneho úsmevu, ktorý je jediným pokrmom, jediným naplnením Boha a človeka.