Úprimný rozhovor ¹³

„Ó, človek, dovoľ Mi, aby som si s tebou úprimne pohovoril. Človek, milujem ťa a slúžim ti, ale ty neveríš v Moju Lásku, neveríš v Moju Službu. Na Môj zármutok, podozrievaš Ma. Na Môj zármutok, cítiš, že ťa Moja Láska spútava, pripútava ťa k pozemsky spútanej skutočnosti. Cítiš, že ťa Moja Láska spútala reťazami, zviazala ťa a zatvorila ťa do klietky. Chceš byť voľným vtákom, voľným bytím skutočnosti, ale cítiš, že ťa Moja Láska spútava všetkými možnými spôsobmi. Toto je poznanie, ku ktorému si prišiel, človek.

Hovorím s tebou úprimne, preto by som ti rád povedal, že ťa v žiadnom prípade nespútavam. Len ti pomáham so Svojou Láskou a so Svojou Službou, aby si sa zjednotil s rozľahlosťou, s nesmiernosťou, s Božou Večnosťou, Nekonečnosťou a Nesmrteľnosťou, so samotnou Blaženosťou Jednoty. Jedného dňa, človek, uveríš tejto Mojej úprimnej reči. Jedného dňa budeš mať vieru v Moje dušeplné Posolstvo, v bezdyché Posolstvo Môjho Života, ktoré som ti práve ponúkol.“

„Ó, Pane, dovoľ mi, aby som si Tebou úprimne pohovoril. Ó, Pane Najvyšší, nemilujem Ťa a neslúžim Ti napriek tomu, že niekedy som celkom odhodlaný milovať Ťa a slúžiť Ti podmienečne, keď nemám schopnosť milovať Ťa bezpodmienečne. Ale bohužiaľ, nedarí sa mi milovať Ťa a slúžiť Ti dokonca ani podmienečne. Môj Pane Najvyšší, je to preto, že ľudstvo milujem viac než milujem Teba? Je to dôvod, prečo skutočná láska neprúdi odo mňa k Tebe? Je to preto, že Ťa nemožno milovať spôsobom, akým Ťa chcem milovať ja so všetkými svojimi pozemskými a nebeskými potrebami, so všetkým, čo považujem za svoje potreby? Je to preto, že som sebestačný aj bez Teba? Je možné byť bez človeka, ale existovať bez Teba je nemožnosť samotná. Je to preto, že do určitej miery dokážem žiť bez Teba? Keď žijem vo svojej noci nevedomosti, nežijem v Tebe ani pre Teba. Alebo je to preto, že je pod dôstojnosť mojej pýchy, mojej neúmernej pýchy, žiť s Tebou vo vnútri ľudstva? Je to preto, že kvôli tomuto všetkému som od Teba oddelený a je pre mňa nemožné ponúknuť Ti pravú Lásku? Môj Pane, budem Ťa niekedy schopný milovať oddane, budem Ti niekedy schopný slúžiť dušeplne, budem Ťa niekedy schopný považovať za svojho vlastného, celkom vlastného, na základe vnútorného presvedčenia, že Ty si môj a ja som Tvoj? Budem Ti niekedy schopný slúžiť a milovať Ťa celým svojím srdcom?“

„Moje dieťa, čo chceš? Chceš Ma milovať alebo Mi chceš dokázať, že Ma miluješ? Medzi tvojou láskou ku Mne a tvojím dokazovaním lásky je veľký rozdiel. Tvoja láska ku Mne a tvoje prianie dokázať Mi svoju lásku sú dve rozdielne veci. Nemusíš Mi dokazovať svoju lásku, pokiaľ máš vnútorný plač po tom, aby si Ma miloval. Tento vnútorný plač nie je teóriou, ale samotnou praktickosťou. Je to vrchol praktickosti. Som večný Milovník a ty si Moje zrkadlo, preto musíš vedieť, že keď sa pozerám na teba, vidím Svoj vlastný odraz. Zostaň Mojím zrkadlom a Moja Láska k tebe bude tvojou láskou ku Mne, pretože vidím iba Seba tu na zemi a tam v Nebi. Nevidím nič ako niečo iné, než som Ja. Nevidím nikoho ako niekoho iného. Vidím len Seba, Svoje väčšie Ja, Svoje univerzálne Ja, cez teba, Moje zrkadlo. Cez teba vidím Seba, Svoj vlastný obraz. Preto nemusíš svoju lásku ku Mne dokazovať. Len si udrž svoj vnútorný plač, aby si Ma miloval oddane, dušeplne a bezpodmienečne. Tento vnútorný plač je nielen Mojou božskou Vôľou v tebe, ale tiež najvyšším vykonaním Mojej božskej Vôle v tebe a cez teba. Milujem Svoje stvorenie, preto v ňom žijem. Ak len plače po tom, aby Ma milovalo, je to viac než dosť. Nepotrebujem žiaden ďalší dôkaz. Tu je samotný dôkaz: plač, plač, dušeplný plač len po Mne, len po Mne.“