Chvíle prázdnoty4

Hovoríš, že trpíš chvíľami prázdnoty. Vieš prečo? Nie preto, že nemáš čo robiť. Nie preto, že nemáš o čom rozprávať. Nie preto, že nemáš čo čítať alebo písať. Nie preto, že tvojmu svetu chýbajú priatelia. Nie preto, že nedokážeš dôverovať svetu. Nie preto, že nemôžeš nikoho považovať za svojho vlastného v celom šírom Božom stvorení. Nie, dôvod, prečo trpíš chvíľami prázdnoty je, že sa nehráš v záhrade svojho srdca s dieťaťom tvojho srdca, s dušou.

Ak sa budeš s láskyplne, radostne, oddane a bezvýhradne hrať so svojou dušou – dieťaťom, potom nebudeš nikdy, nikdy trpieť chvíľami prázdnoty bez ohľadu na to, čo ti svet dáva, bez ohľadu na to, čo ti svet spôsobuje, bez ohľadu na to, čo robíš alebo čo budeš robiť pre tento náš svet.

Chvíle prázdnoty ťa budú napádať dovtedy, kým neurobíš tú správnu vec, jedinú vec, a tou je tešiť sa neustále z hry jednoty s dieťaťom tvojho srdca, s dušou. A niečo viac, musíš si uvedomiť najdôležitejšiu vec, že malý dušeplný úsmev tvojej duše je záchrancom, osloboditeľom a napĺňateľom tvojho života. Ak dokážeš pristihnúť svoju dušu, ako sa usmieva, potom určite urobíš pokrok vo svojom vnútornom živote a určite uspeješ vo svojom vonkajšom živote. A keď sa usmievaš zároveň so svoju dušou, staneš sa tým, čím večne si vo vnútornom svete: Božím vlastným Úsmevom Uspokojenia. Nie chvíle prázdnoty, ale naplnený a napĺňajúci úsmev je jediným dôvodom skutočnosti tvojho bytia tu na zemi.


EA 79. 19. júla 1977, 7:40 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.