NENAPODOBŇUJEM, NEZAČÍNAM1

Nenapodobňujem, nezačínam. Nenapodobňujem nikoho a nič, pretože keď napodobňujem, bránim svojmu Milovanému Najvyššiemu, aby odhalil Svoje nové stvorenie. V každom okamihu chce tvoriť niečo nové, niečo významné a niečo plodné vo mne a cezo mňa. Na žiadnej úrovni nič nezačínam, pretože sa by som sa mohol dopustiť chýb a žalostných omylov. Mohol by som zviesť ostatných na nesprávnu cestu.

Nenapodobňujem, nezačínam. Len sa modlím, meditujem a kontemplujem. Koncentrujem sa, aby som prenikol cez závoj nevedomosti, ktorý ma obklopil. Meditujem, aby som sa vyslobodil zo sna nevedomosti. Kontemplujem, aby som sa rozpamätal na to, čo som robil so svojím Milovaným Najvyšším dávno, dávno, veľmi dávno v Ňom, pri Ňom, vo vnútri Neho a mimo Neho.

Koncentrujem sa, aby som čo najrýchlejšie bežal k svojmu predurčenému Cieľu, k svojmu Milovanému Najvyššiemu. Meditujem, aby môj Cieľ, môj Milovaný Najvyšší, mohol ku mne prísť skôr než okamžite. Kontemplujem, aby sme mohli, môj Pán Najvyšší a ja, spoločne bežať a nájsť miesto, kde by sme sa mohli stretnúť a pokračovať v našom odvekom maratónskom rozhovore.

Nenapodobňujem, nezačínam. Koncentrujem sa, meditujem a kontemplujem. Moja koncentrácia mi dáva silu bojovať proti množiacej sa nevedomosti. Moja meditácia mi dáva vyrovnanosť uprostred búrlivého počasia ľudského života. Moja kontemplácia ma necháva vždy pocítiť, že môj Pán Najvyšší, môj Milovaný Najvyšší, počuje plač mojej ašpirácie, najvnútornejší plač môjho srdca.


  1. EA 43. 15. júla 1977, 22:00 p.m. — North Shore Community Arts Center, Great Neck, New York.