Everest ašpirácie, časť 2

Návrat na bsah

NIČENIE, VLASTNENIE A OSVIETENIE1

Zvierací svet, ľudský svet a božský svet: svet ničenia, svet vlastnenia a svet osvietenia.

Ničenie je veľmi zložitý pojem. Vo zvieracom svete je ničenie niekedy nutné na prežitie. Ale inak je ničenie negatívnou silou, silou noci, ktorá nie je vôbec povzbudzujúca, nápomocná ani plodná. Dokonca aj svet myšlienok, ktorý je taký užitočný v ľudskom živote, môže byť úplne deštruktívny. Nepotrebujeme ostatných, aby nás zničili. Jedna nezdravá, nepekná myšlienka stačí na to, aby zničila našu duševnú rovnováhu, a keď stratíme duševnú rovnováhu, stratíme všetko.

Keď sa nadychujeme, vdychujeme veľa miniatúrnych Božích stvorení. Musíme dýchať, aby sme žili, a tieto stvorenia musia byť našimi obeťami. Keďže sú zabité, malo by byť naše láskavé srdce vďaka svojej jednote smutné. Ale keď vstúpime do hlbšej úrovne, uvidíme, že toto takzvané ničenie nie je vôbec ničením. V Božom kozmickom Pláne je toto správny spôsob, ako pokračovať v našom živote. To, čo niektorí môžu nazývať ničením, je v skutočnosti pre tieto malé Božie stvorenia krokom dopredu, pretože duša sa vyvíja cez proces smrti a znovuzrodenia.

Vo svete vlastnenia vlastníme preto, aby sme mali z toho potešenie. Ale pri tomto vlastnení rozlišujeme. Chceme toto, nechceme tamto. Kvôli svojmu pocitu oddelenosti dávame prednosť jednej veci pred druhou, ale robíme to svojím ľudským spôsobom. Dávame prednosť veciam, ktoré nás podnecujú alebo nám dávajú okamžitú radosť a uspokojenie. Ale v prípade Boha neexistuje žiadne rozlišovanie. Boh vidí všetko ako Svoje vlastné a vo vnútri všetkého cíti nesmierny úžitok a potrebu.

Chceme vlastniť svet, avšak naša schopnosť prijímania je taká obmedzená, že si musíme vyberať medzi jedným a druhým. Pokiaľ ide o Boha, On si nevyberá, nemá žiadne priority – Jemu patrí všetko. Chce vyniesť do popredia Svoju vlastnú Božskosť, ktorú vložil do každého Svojho stvorenia. Dokonca aj deštruktívne sily nevedomosti majú v sebe nejaké svetlo. Preto Boh chce vyniesť do popredia aj to nesmierne malé svetlo, ktoré sily nevedomosti majú. Tak ako Boh, aj my musíme vidieť božskosť v silách nevedomosti. Nepozerajme sa len na vonkajší svet; nevenujme všetku svoju pozornosť vonkajšiemu telu, ktoré nemusí byť božské. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali vonkajším telom stvorenia, budeme sa zaoberať hlavne božskosťou, vnútornou skutočnosťou stvorenia, a pokúsime sa pretvoriť skutočnosť tela tak, aby sa stala rovnako dokonalou ako skutočnosť duše.

V božskom svete je osvietenie dokonalosťou. Toto osvietenie nikdy neodmietne svet vlastnenia ani svet ničenia. Ľahko im môže poskytnúť prístrešie vo svojom vnútri. Keď vstúpi do sveta ničenia, vynáša do popredia energiu, pretože ničenie má ohromnú energiu. Vynáša do popredia aspekt energie Božieho stvorenia a potom ho používa na božský účel. Keď vstúpi do sveta vlastnenia, privlastní si všetko, nič nevylučuje. Vynáša do popredia esenciu božskosti, ktorá je vo všetkom. Keď Božské vyjde na povrch, dokonca aj vonkajšie telo môžeme ľahko premeniť. Svet osvietenia nevylučuje ani svet vlastnenia, ani svet ničenia. Osvietenie je svetom prijatia.

Boh stvoril celý svet pre Svoje vlastné Uspokojenie. Ale Jeho Uspokojenie je iné ako naše uspokojenie. Naše uspokojenie spočíva vo vyžadovaní a privlastňovaní, keď hovoríme: „Toto je moje, toto vlastním.“ Pokiaľ ide o Boha, On stále vidí Svoje stvorenie a Svoju vlastnú Existenciu ako jedno. V našom prípade vlastníctvo vždy zahŕňa niekoho iného alebo niečo iné. Hovoríme: „Ja som vlastník a ty si vlastníctvo.“ Potom cítime, že sme svojmu vlastníctvu nadradení, pretože si s ním môžeme robiť, čo chceme. Ale Boh cíti, že On a Jeho vlastníctvo sú jedným a tým istým, sú si rovnocennými.

Niekedy sa stvorenie postaví proti svojmu stvoriteľovi. Rodičia sú stvoriteľmi svojich detí. Keď deti vyrastú a dostanú sa do obdobia dospievania, často vzdorujú. Stvorenie sa môže stať silným a ísť za víziu stvoriteľa. V prípade Boha, keď On so Svojou Víziou niečo stvorí, a ak toto stvorenie prekoná Skutočnosť Jeho Vízie, necíti sa smutný ani deprimovaný. Naopak, to je to, čo v skutočnosti chce. Vo Božom svete Vízie vidí jednu Skutočnosť, ale vo vnútri tejto Skutočnosti sa nachádza veľa plne rozkvitnutých skutočností.

Ak dostaneme to, čo chceme, sme na chvíľu spokojní. Ale ak dostaneme o jeden cent viac, než sme chceli, sme často nespokojní, pretože to nie je presne to, čo sme chceli. Chceme vlastniť, ale ak príde o jednu vec viac alebo menej, ako sme chceli, sme nespokojní, pretože ľudská túžba je taká obmedzená, že chceme vec presne takým spôsobom, ako si to naša myseľ predstavuje. Pokiaľ ide o Boha, On je spokojný v momente, keď si vytvorí Svoju Víziu. Má ohromnú radosť, dokonca aj keď sa s ňou prejavenie nezhoduje. V našom prípade, keď si naplánujeme svoje prianie, očakávame určitý výsledok, a ak sa ten výsledok nezhoduje s naším očakávaním, cítime sa nespokojní. Pokiaľ ide o Boha, Jeho samotná predstava je viac než dosť pre Jeho Uspokojenie.

Ničenie je občas nevyhnutné nielen pre prežitie, ale tiež preto, aby sa vyniesla na povrch dynamická energia, ktorá sa teraz používa deštruktívnym spôsobom. Inak by svet letargie a ospalosti zakryl nezdolnú energiu duše. Vlastnenie samotné nie je zlé, ale musíme vedieť, čo vlastniť. Musíme vedieť, že to, čo naozaj potrebujeme, sú povinnosti, krása, svetlo a blaženosť. Tieto veci musíme vyniesť do popredia. Nebudeme vlastniť veci, ktoré by nás vlastnili, zatiaľ čo ich vlastníme, ale veci, ktoré budú spievať pieseň jednoty. Osvietenie je prijatím všetkého – ničenia, vlastníctva, všetkého – ale len kvôli ich premene. Musíme prijať, vyniesť na povrch a premeniť.

Myseľ je teraz v ľudskom svete, vo svete pokušenia. Oči vidia niečo krásne a okamžite pokúšajú myseľ, aby šla a zmocnila sa toho. Uši počujú niečo krásne a okamžite pokúšajú myseľ, aby šla a zmocnila sa toho. Každá časť bytosti je predmetom pokušenia a je pokušením napádaná.

Vo svete pokušenia je neustály zápas, preťahovanie medzi pokušením a osvietením. Pokušenie chce rozšíriť svoje hranice, ale i keď sa mu to podarí, nie je spokojné, pretože po pokušení vždy nasleduje sklamanie. Takže sa neustále pozerá naokolo a hľadá trvalú spokojnosť tu, tam a všade. Keď uvidí osvietenie, napokon sa mu odovzdá, pretože vidí, že osvietenie stelesňuje uspokojenie.

Osvietenie zahŕňa svet ničenia, svet vlastnenia a svet pokušenia. Vždy by sme sa mali snažiť smerovať k osvieteniu, aby sme uchránili svoj pozemsky spútaný život od sveta ničenia a premenili ho na nebesky slobodný svet.


  1. EA 26. 12. júla 1977, 8:15 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

OČAKÁVANIE1

Očakávanie je sklamaním, zvlášť vtedy, keď chcem vlastniť svet. Očakávanie je sklamaním, zvlášť vtedy, keď chcem rozkazovať svetu. Očakávanie je sklamaním, zvlášť vtedy, keď chcem, aby sa svet podriadil mojej vôli.

Očakávanie je ospravedlniteľné, keď milujem svet a chcem, aby mi ponúkol vďačné srdce. Očakávanie je ospravedlniteľné, keď sa modlím k Bohu pre zlepšenie, premenu a osvietenie sveta a chcem, aby mi svet ponúkol vďačné srdce. Očakávanie je ospravedlniteľné, keď sa úprimne, oddane a bezvýhradne snažím pozdvihnúť vedomie zeme podľa svojich schopností a chcem, aby mi svet ponúkol vďačné srdce.

Očakávanie je uspokojením, keď oddane, dušeplne a bezpodmienečne čakám na príchod Božej vybranej Hodiny, aby ma oslobodila, osvietila, premenila, zdokonalila a naplnila. Očakávanie je uspokojením, keď v najvnútornejších zákutiach svojho srdca cítim, že Boh je nielen mojím zvrchovaným Pánom, Absolútnym Najvyšším, ale tiež mojím Priateľom, mojím večným Priateľom a jediným Priateľom. Očakávanie je uspokojením zvlášť vtedy, keď viem, že Boh pre mňa urobil všetko vo vnútornom svete. Tento môj objav je založený na mojej vnútornej viere v Neho nie preto, že je samou Láskou ku mne, ale preto, že som si uvedomil niečo nekonečne dôležitejšie: že Boh, môj Pán Najvyšší, môj večný Priateľ, robí všetko vo mne a cezo mňa. Svoju vlastnú kozmickú Víziu rozvíja a zväčšuje vo mne a cezo mňa. Keď si uvedomím, čo pre mňa urobil a čím pre mňa je, môj život má svoj dušeplný zmysel a plodnú blaženosť.

Keď použijem to ľudské vo mne, aby slúžilo nejakému účelu, moje očakávanie sa stáva sklamaním. Keď použijem to božské vo mne, aby slúžilo nejakému účelu, moje očakávanie je ospravedlniteľné. Ale keď použijem svojho Pána Najvyššieho, svojho večného Priateľa, aby niečo naplnil, moje očakávanie je uspokojením, pretože moje očakávanie je Svetlom Jeho Vízie a moje uspokojenie je Blaženosťou Jeho Skutočnosti. Sú jedným a neoddeliteľným.


  1. EA 27. 12. júla 1977, 1:50 p.m. — Dag Hammarskjold Auditorium, United Nations, New York.

SI DOKONALÝ1

Hovoríš mi, že si dokonalý. Potom mi ukáž záplavu dynamiky svojho vitálu. Vidím, že ju máš. Ďakujem ti.

Hovoríš mi, že si dokonalý. Potom mi ukáž rieku pokoja svojej mysle. Vidím, že ju máš. Ďakujem ti.

Hovoríš mi, že si dokonalý. Potom mi ukáž more božskosti svojho srdca. Vidím, že ho máš. Ďakujem ti.

Hovoríš mi, že si dokonalý. Potom mi ukáž kvapku čistoty svojho tela. Vidím, že ju máš. Ďakujem ti.

Skutočne, máš pravdu. Naozaj, si dokonalý.


  1. EA 29. 13. júla 1977, 21:35 — Yoga-Life Perfection, New York.

JOGA JE JEDNOTA1

Joga je vedomá jednota.

Joga je moja vedomá jednota s tým, čo mám a čím som. To, čo mám, je realizácia Boha. To, čím som, je Blaženosť Boha.

Joga je vedomá jednota s Božou večnou Povinnosťou. Joga je vedomá jednota s Božou nekonečnou Krásou.

Joga je vedomá jednota s plačom nedostatku zeme. Joga je vedomá jednota s úsmevom dostatku Neba.

Joga je vedomá jednota s dokonalosťou ľudského odovzdania. Joga je vedomá jednota so Spokojnosťou Božieho Prijatia.

Joga je vedomá jednota s Loďou Božej Vízie. Joga je vedomá jednota s Brehom Božej Skutočnosti.


  1. EA 30. 13. júla 1977, 21:37 — Yoga-Life Perfection, New York.

INTUÍCIA1

Intuícia, si skvelá. Bežíš rýchlejšie než najrýchlejšie. Si skvelá, pretože máš bleskovú rýchlosť. Tvoja blesková rýchlosť ľaká slabých, povzbudzuje silných, mätie bláznivých a teší múdrych. Máš voľný prístup k minulým skutočnostiam i k terajším skutočnostiam.

Ó, intuícia, si skutočne úžasná. Máš schopnosť poznať svet, vnútorný aj vonkajší. Ale beda, nemáš schopnosť zmeniť svet. Ak chceš zmeniť svet, musíš ísť k realizácii. Tá nielenže naplní tvoju túžbu, ale dá ti ešte jeden dar: uspokojenie v realizácii Boha, uspokojenie v odhalení Boha a uspokojenie v prejavení Boha.


  1. EA 32. 13. júla 1977, 21:41 — Yoga-Life Perfection, New York.

DOKONALOSŤ1

Dokonalosť: čo je to? Je to neustále sa prekonávajúca skutočnosť. Dokonalosť znamená ľudským srdcom dosiahnuť Nohy Božskosti. Dokonalosť znamená zmeniť spôsob života konečného sveta a prejaviť spôsob života Nekonečného.

Dokonalosť nie je ospravedlňovanie seba samého. Dokonalosť nie je presadzovanie seba samého. Dokonalosť nie je zničenie seba samého. Dokonalosť je pozvanie Boha, uctievanie Boha a uspokojenie Boha.

Dokonalosť znamená mať neochvejnú vieru v plačúcu ašpiráciu človeka. Dokonalosť znamená mať rýdzu vieru v neustály Súcit Boha.

Kto hovorí, že dokonalosť na zemi je sebaklam? Dokonalosť je oslavou Boha v človeku.

Kto hovorí, že dokonalosť je ďaleko? Nie, je bližšie než tlkot srdca, bližšie než životný dych.

Niečo viac: dokonalosť stelesňuje Boha – ašpirujúceho, vyvíjajúceho sa, prekonávajúceho sa, osvecujúceho a napĺňajúceho človeka.


  1. EA 33. 13. júla 1977, 21:43 — Yoga-Life Perfection, New York.

AK MÁŠ, PRÍĎ KU MNE1

Ak máš rušivé myšlienky, potom príď ku mne. Dám ti svoju vyzývajúcu vôľu.

Ak máš nečistú myseľ, potom príď ku mne. Dám ti svoje čisté srdce.

Ak máš nepekné telo, potom príď ku mne. Dám ti svoju krásnu dušu.

Ak máš nespokojný život, potom príď ku mne. Dám ti svojho spokojného Boha.


  1. EA 34. 13. júla 1977, 21:45 — Yoga-Life Perfection, New York.

MÁM TÚ VÝSADU1

Mám tú výsadu, že mi Boh dal ľudskú inkarnáciu, pretože len v ľudskom živote Ho môžem realizovať, odhaliť a prejaviť bezvýhradne a bezpodmienečne.

Mám tú výsadu, že sa ma sen nevedomosti neodváži zastrašovať, pretože vidí Boha a Božiu neustálu Ochranu okolo mňa.

Mám tú výsadu, že moje srdce miluje môjho Pána Najvyššieho nekonečne viac, než si moja myseľ dokáže vôbec predstaviť.

Mám tú výsadu, že ma Samotný môj Pán Najvyšší požiadal, aby som Mu ponúkol tichú modlitbu a dušeplnú meditáciu skoro ráno pred tým, než vstúpim do ruchu a zhonu života. Moja tichá modlitba je táto: „Ó, Pane Najvyšší, prijmi môj život odovzdania.“ Moja dušeplná meditácia je táto: „Ó, Pane Najvyšší, vstúp do môjho vďačného srdca a zostaň v ňom.“

Mám tú výsadu, že môj Pán Najvyšší so mnou v Nebi diskutuje o Svojich Kozmických Plánoch a že urobil zo mňa Svojho verného zástupcu, aby som vykonal Jeho Vôľu tu na zemi.

Mám tú výsadu, že ma Boh v každom okamihu miluje viac, než si zaslúžim, hovorí so mnou viac, než si zaslúžim, dáva mi viac, než si zaslúžim. Vo všetkých smeroch robí pre mňa viac, hovorí mi viac a sníva vo mne a cezo mňa nekonečne viac, než si vôbec niekedy zaslúžim.

Mám tú výsadu, že Ho úplne a dušeplne považujem za svojho vlastného, celkom vlastného, svojho vlastného naveky.


  1. EA 35. 14. júla 1977, 12:40 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

VSTÁVAJTE!1

GVstávaj, ó, moje telo, vstávaj! Nespi. Spalo si už dlho. Už viac nespi. Nehanbíš sa za svoj život? Nespi. Cieľ je ďaleko, veľmi ďaleko.

Ó, môj vitál, postav sa, postav sa! Sedel si už dlho. Je najvyšší čas, aby si sa postavil. Postav sa! Nehanbíš sa za svoj život? Cieľ je ďaleko, veľmi ďaleko. Už viac neseď. Postav sa.

Ó, moja myseľ, bež, bež! Dlho si stála na jednom mieste. Cieľ je ďaleko, veľmi ďaleko. Musíš bežať do cieľa. Nehanbíš sa za svoj život? Prečo stojíš na jednom mieste, keď veľmi dobre vieš, že cieľ je ešte ďaleko? Už nestoj na mieste. Bež k svojmu predurčenému cieľu.

Ó, moje srdce, bež čo najrýchlejšie! Nehanbíš sa za svoj život? Máš schopnosť bežať najrýchlejšie, ale ty bežíš pomaly, veľmi pomaly. Cieľ je ešte stále ďaleko. Nehanbíš sa za svoj život? Nehanbíš sa za svoju rýchlosť? Ó, moje srdce, odteraz musíš bežať najrýchlejšie. Len vtedy budeš spokojné, keď dosiahneš svoj cieľ. Ak budeš bežať pomaly, bude ti to trvať milióny rokov. Okrem toho, ak budeš bežať pomaly, môžeš stratiť svoje nadšenie a vzdať sa na svojej ceste k cieľu. Preto bež najrýchlejšie, ó, moje srdce, a dosiahni cieľ. Pozri sa svojmu cieľu do tváre. Staň sa jedným, neoddeliteľne jedným so svojím cieľom.

Ó, moje telo, ó, môj vitál, ó, moja myseľ, ó, moje srdce, odteraz cíťte, že každý okamih, ktorý stratíte tu na zemi, každý okamih, ktorý zanedbáte, znamená rok omeškania, rok sklamania, rok zlyhania pridaný k vášmu životu. Preto vstávaj, ó, moje telo; postav sa, ó, môj vitál; bež, ó, moja myseľ; bež najrýchlejšie, ó, moje srdce! V každej sekunde môžete buď vybudovať nový život nádeje, prísľubu, realizácie a dokonalosti, alebo môžete zničiť to, čo máte vo veľmi malej miere: ašpiráciu. Neničte svoju ašpiráciu, len budujte stavbu svojho svetla nádeje, výšky sľubu, jednoty realizácie a blaženosti dokonalosti.


  1. EA 37. 14. júla 1977, 17:35 p.m. — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

NETRPTE!1

Ó, moje telo, ó, môj vitál, ó, moja myseľ, ó, moje srdce, netrpte. Netešte sa z utrpenia. Nesprávajte sa ako blázni. Nemyslite si, že utrpenie urýchli váš duchovný pokrok. Nemyslite si, že utrpenie okamžite privedie Boha bližšie k vám. Nemyslite si, že utrpenie je spoľahlivou cestou, jedinou cestou, ako urobiť pokrok. Nikdy!

Pozrite sa na to, čo vám utrpenie dáva a čo vám berie. Čo vám dáva: utrpenie zväčšuje váš strach, neovládateľný strach. Utrpenie podporuje váš vzdorovitý postoj. Utrpenie zväčšuje vaše jedovaté sklamanie. Utrpenie vás pomáha pomaly a sústavne ničiť. Čo vám berie: utrpenie vám berie všetko, čo vám váš Milovaný Pán Najvyšší dal. Zo Svojej nekonečnej Štedrosti vám dal Svoju Radosť, dal vám Svoj Záujem, dal vám Svoj Súcit, dal vám Svoju Jednotu. Ale vy ste si uchovávali a cenili utrpenie, preto vám všetky Jeho dary ukradli. Kto ich ukradol? Vaše vlastné utrpenie.

Utrpenie nie je spôsob, ako robiť duchovný pokrok. Oberá vás o všetky vzácne dary, ktoré vám Boh dal. Zlodej utrpenie vám kradne jeden za druhým najcennejšie a najvytúženejšie dary, ktoré vám Boh dal: Jeho vlastný Mier, Jeho vlastnú Lásku, Jeho vlastnú Blaženosť, Jeho vlastný Záujem, Jeho vlastnú Jednotu.

Odteraz sa snažte zlodeja utrpenie prichytiť pri čine a priviesť ho k vášmu Milovanému Najvyššiemu. Keď raz bude zlodej prichytený a váš Milovaný Najvyšší bude vedieť, že nechcete byť okrádaní ani členmi vašej vlastnej vnútornej existencie, ani členmi vonkajšieho sveta, vtedy vám váš Milovaný Najvyšší zo Svojej nekonečnej Štedrosti znovu dá Svoj Záujem, Svoju Lásku, Svoju Radosť, Svoju Jednotu, Svoj Súcit a Svoju Hrdosť v nekonečnej miere.

Preto, ó, hľadajúci, neopatrujte si utrpenie vo svojom tele, vitáli, mysli a srdci ani na letmú sekundu. Utrpenie nie je odpoveď; utrpenie je len otáznik, ktorý nikdy nebude spokojný so žiadnou odpoveďou, ktorú mu dáme. Utrpenie je otáznik, ktorý vzdoruje každej odpovedi. Dokonca ani keď na otázku odpovie Boh, myseľ neprijme odpoveď ako správnu.

Utrpenie nie je správna cesta. Odteraz sa snažte rásť v radosti a sebadôvere. Táto sebadôvera pochádza z vašej odovzdanej vôle jednoty s vaším Milovaným Najvyšším. Chcete dôveru a dostanete ju v okamihu, keď sa vaša odovzdaná jednota s Vôľou Najvyššieho stane dokonalou. Predtým neexistuje žiadna dôvera, nemôže byť žiadna dôvera v seba samých ani v čokoľvek iné.


  1. EA 38. 14. júla 1977, 17:45 p.m — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

SPOLIEHAM SA NA BOŽÍ SĽUB1

Spolieham sa na Boží Sľub. Nespolieham sa na svoje vlastné pocity. Dosť často v sebe cítim prázdnotu. Keď sa cítim prázdny, cítim sa zároveň osamelý a nešťastný, cítim nielen bezmocnosť a beznádej, ale som si istý, že smerujem k samotnej záhube.

Spolieham sa na Boží Sľub, nie na to, ako hodnotím seba samého. Keď myslím na seba, vidím sklamanie vo vnútri aj navonok. Strach a žiarlivosť, neistota a pochybnosť, neposlušnosť a arogancia predo mnou hrajú nebožskú hru. Meno tejto hry je nevďačnosť. Keď sa spolieham na ich hodnotenie môjho života, keď sa spolieham na nich, keď ich považujem za svojich dôverníkov a pravých členov svojej rodiny, potom som celkom zničený. Preto sa spolieham len na Boží Sľub, že ma naučí, ako preplávať more nevedomosti.

Pre mňa je Sľub môjho Pána jasný, živý, osvecujúci a napĺňajúci. Povedal mi, že som predurčený, aby som sa stal Jeho dokonalým nástrojom. Povedal mi, že som predurčený, aby som plával v mori Svetla a Blaženosti a napokon naučil ostatných – svojich mladších bratov a sestry – ako plávať v mori Svetla a Blaženosti.

Nespolieham sa na svoju fyzickú výšku ani na veľkosť svojich materiálnych či pozemských úspechov. Sú zavádzajúce. Jasne vidím, že som vysoký, ale v porovnaní s kým? Len keď stojím pred deťmi. Keď sa predo mňa postaví obor, stanem sa drobným, maličkým mravcom v porovnaní s výškou obra. Moja pozemská výška je taká, že mi neposkytuje trvalú spokojnosť. Keď som s deťmi, moja výška ma uspokojuje, pretože som od nich omnoho vyšší. Ale keď som s obrami, moja výška je bezvýznamná.

Vďaka svojim vonkajším úspechom sa môžem vynášať do nebies a cítiť, že som urobil niečo veľké a úžasné. Ale keď sa rozhliadnem okolo, vidím celkom jasne, že existuje niekto, kto ma v danom obore ďaleko prekonal. Takže keď sa spolieham na svoje dosiahnutia, aby mi dali silu, pocit bezpečia, istotu a sebadôveru, som podvedený a oklamaný. Ale keď myslím na Výšku svojho Pána vo mne, keď sa ju snažím vidieť a cítiť, vidím, že On má nielen najvyššiu Výšku, ale tiež večne sa prekonávajúcu Výšku. Na fyzickej úrovni môžem dosiahnuť určitú výšku a potom sa môj rast zastaví. Na fyzickej úrovni, materiálnej úrovni, má každé dosiahnutie svoju hranicu. Ale na vnútornej úrovni je všetko, čo Boh má a všetko, čím je, nielen nesmierne, ale tiež neustále sa presahujúce. Tu vo vonkajšom svete je moja výška obmedzená, ale vo vnútornom svete sú Výška môjho Pána a Dosiahnutia môjho Pána neobmedzené.

Aký Sľub mi dal môj Pán? Jeho Sľubom je, že to, čo má a čím je, je všetko pre mňa; Jeho vnútorná Výška, Jeho skutočná Výška, Jeho skutočné Dosiahnutia sú všetky pre mňa. To je Jeho Sľub. Preto sa spolieham na Jeho Sľub a nie na svoje malé schopnosti a dosiahnutia. Moje vlastné malé schopnosti mi nedávajú uspokojenie. Alebo aj keď mi niektorá z nich na chvíľu dáva uspokojenie, vidím v tejto schopnosti ohromnú slabosť, pretože sa vždy nájde niekto iný, kto je obdarený touto schopnosťou v nekonečne väčšej miere než ja.

Spoliehať sa znamená byť spokojný. Keď sa spolieham na seba, nemôžem byť úplne spokojný. Ale keď sa spolieham na svojho Pána Najvyššieho, keď sa spolieham na Jeho Sľub, je to jednoduché. Urobí ma takým, akým je On Sám, urobí ma ďalším Bohom, a Nekonečnosť, Večnosť a Nesmrteľnosť mi budú nestále k službám. On vo mne vidí dokonalý obraz Svojej vlastnej Skutočnosti. Jeho Sľubom je, že urobí zo mňa ďalšiu Skutočnosť presne takú, ako je Jeho vlastná, aby sa so mnou mohol hrať, spievať a tancovať po celú Večnosť.

Keď sľubuje, že zo mňa urobí presný obraz Svojej vlastnej Skutočnosti, neznamená to, že chýba neoddeliteľná jednota. Nie, neoddeliteľná jednota tu je, ale Jeden premietne Seba Samého do dvoch, aby sa mohol tešiť z Kozmickej Hry. Na vonkajšej úrovni bude ľudská myseľ vidieť rozdelenie aj napriek neoddeliteľnej jednote na vnútornej úrovni. Ale srdce bude cítiť, že Jeden Sa rozdelil na dvoch, aby okúsil kozmickú Blaženosť. Keď sa jednota rozdelí na dve polovice, každá polovica ponúka tej druhej neustálu novosť, večne osvecujúcu a večne napĺňajúcu novosť.

Takže sa budem spoliehať len na Sľub svojho Pána, a nie na to, čo mám a čím som. Nemôžem veriť sebe samému, pretože nedôverujem členom svojej vnútornej rodiny: telu, vitálu, mysli a srdcu. Mnohokrát ma oklamali. Ale môj Pán Najvyšší ma nikdy neoklamal a ja som nikdy neoklamal Jeho. Preto sa spolieham len na Neho a On sa spolieha na mňa. Nespolieham sa na členov rodiny svojej pozemskej existencie, ani nedovolím, aby sa oni spoliehali na mňa. Moja skutočnosť, moja dôvera, moja istota, moja samotná existencia je založená na tom, že sa spolieham len na svojho Milovaného Najvyššieho.


  1. EA 40. 14. júla 1977, 20:53 — Martin Van Buren High School, Hollis, New York.

NESTAČÍ1

Ó, telo, čo hľadáš? Hľadáš pohodlie. Nevieš, že pohodlie nie je ničím iným ako maskovanou temnotou a slepotou?

Ó, vitál, čo hľadáš? Hľadáš potešenie. Nevieš, že potešenie je morom nevedomosti v prestrojení?

Ó, myseľ, čo hľadáš? Hľadáš spokojný život. Nevieš, že sebauspokojenie nie je ničím iným ako začiatkom sebazničenia?

Ó, srdce, čo hľadáš? Hľadáš istotu. Ale tešíš sa zo svojej slabosti, tešíš sa zo svojho života pripútanosti. Nevieš, že život pripútanosti nie je ničím iným ako okamžitým sklamaním? Po sklamaní nutne prichádza zničenie a zničenie je prestrojená smrť.

Ó, telo, aby si si rozvinulo pocit zodpovednosti, musíš sa modliť k Bohu, aby ťa zaplavil Svojím Súcitom. Ó, vitál, aby si si rozvinul viac jednoduchosti, musíš sa modliť k Bohu, aby ti dal Svoj neustály Záujem plný požehnania. Ó, myseľ, aby si si rozvinula viac úprimnosti, musíš sa modliť k Bohu, aby ti dal Svoj okamžitý Mier. Ó, srdce, aby si sa oslobodilo od pripútanosti a zväčšilo svoju čistotu, musíš sa modliť k Bohu, aby ti dal priestrannú budovu a v nej priestrannú izbu, v ktorej by si sa s Ním mohlo rozprávať.

Ó, moje telo, tvoj zmysel pre zodpovednosť nestačí. Potrebuješ viac zodpovednosti. Ó, môj vitál, tvoj zmysel pre jednoduchosť nestačí. Určite potrebuješ viac jednoduchosti. Ó, moja myseľ, tvoj zmysel pre úprimnosť nestačí. Celkom iste potrebuješ viac úprimnosti. Ó, moje srdce, tvoj zmysel pre čistotu nestačí. Bezpochyby potrebuješ viac čistoty. Ó, členovia mojej vnútornej rodiny, ak nebudete mať zodpovednosť, jednoduchosť, úprimnosť a čistotu v hojnej miere, potom sa cesta môjho života skončí absolútnym zlyhaním.

Pokiaľ si všetci nerozviniete viac zodpovednosti, jednoduchosti, úprimnosti a čistoty, Najvyšší vo mne zostane nenaplnený. A každý deň, keď zostáva môj Boh nenaplnený, vidím a cítim, že môj sľub Bohu, môjmu Milovanému Najvyššiemu, hoduje s frustráciou, zničením a smrťou. Každý deň cítim, že som sklamaním pre svojho Milovaného Najvyššieho, a že Ho dokonca opúšťam. Kvôli vám, telo, vitál, myseľ a srdce, nie som schopný potešiť Najvyššieho, svojho Milovaného Najvyššieho.

Ó, telo, ak nesplníš moju žiadosť; ó, vitál, ak nebudeš so mnou súhlasiť; ó, myseľ, ak ma nedokážeš potešiť; ó, srdce, ak nebudeš tešiť Najvyššieho spôsobom, akým chcem, aby si Ho tešilo, potom nebudete mať na výber, nebudete mať žiadnu voľbu. Boh mi zo Svojej nekonečnej Štedrosti dá nové nástroje, nástroje, ktoré budú ochotnejšie, dychtivejšie a poslušnejšie voči Jeho Vôli. A keď v tejto inkarnácii sklamete Najvyššieho vo mne, potom si buďte istí, že budete musieť čakať nespočetne veľa rokov, ak nie do nekonečna, kým dostanete ďalšiu príležitosť.

Ó, telo, vitál, myseľ a srdce, nepremeškajte túto zlatú príležitosť. Zlatý deň očakáva váš život, môj život a Život Boha každý deň. Vy naplníte Najvyššieho vo mne a ja naplním Najvyššieho vo vás. Vy mi dáte to, čo potrebujem a ja vám dám to, čo potrebujete vy. To, čo potrebujem, je vaša absolútna poslušnosť. To, čo zúfalo potrebujete vy, je uspokojenie. Vy mi dajte jednotu a poslušnosť a ja vám dám dokonalosť a uspokojenie.


  1. EA 41. 15. júla 1977, 7:40 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

UVEDOMENIE, ODDANOSŤ, DUŠEPLNOSŤ A NESEBECKOSŤ1

Rebrík vedomia má štyri jedinečné priečky: uvedomenie, oddanosť, dušeplnosť a nesebeckosť. Rebrík vedomia, ktorý spája plač zeme a Úsmev Neba, je pre hľadajúceho vo mne. Keď vystúpim na prvú priečku – uvedomenie, moja odveká priateľka nevedomosť sa na mňa pozerá a je v úžase, v úplnom úžase, že som vystúpil na priečku bdelosti. Napokon sa vytratí úplne zničená a sklamaná. Keď vystúpim na druhú priečku rebríka vedomia – oddanosť, sen nevedomosti, ktorý kedysi mučil samotnú moju bytosť a existenciu, volá po premene. Prosí ma, aby som ho premenil na skutočnosť múdrosti. Keď vystúpim na stupeň dušeplnosti, svet frustrácie, obáv, úzkosti a úplného zlyhania stojí predo mnou kvôli svojmu zlepšeniu, pokroku a radikálnej premene. Napokon, keď sa postavím na stupeň nesebeckosti, stanem sa neoddeliteľne jedným s tým, čo svet má a s tým, čo svet nemá. To, čo svet má, je vnútorný plač; to, čo svet nemá, je dušeplný úsmev všetko presahujúcich Výšok.

Uvedomenie, oddanosť, dušeplnosť a nesebeckosť sú moji celoživotní priatelia. Uvedomenie premenilo môj zvierací život na ľudský život. Oddanosť premenila môj ľudský život na božský život. Dušeplnosť rozšírila môj božský život. Nesebeckosť urobila môj božský život nesmrteľným.

Existuje len jeden vonkajší svet a to je svet mojej prípravy založený na mojom uvedomení, oddanosti, dušeplnosti a nesebeckosti. Uvedomenie objavilo všetky vyššie svety. Oddanosť objavila všetky vnútorné svety. Dušeplnosť objavila Boží univerzálny Život. Nesebeckosť objavila Boží transcendentálny Život.

Uvedomenie má zvláštne spojenie s Bohom Stvoriteľom. Uvedomenie neobyčajne potešilo Boha Stvoriteľa. Oddanosť má zvláštne spojenie s Bohom Spasiteľom. Oddanosť neobyčajne potešila Boha Spasiteľa. Dušeplnosť má zvláštne spojenie s Bohom Osloboditeľom. Dušeplnosť neobyčajne potešila Boha Osloboditeľa. Nesebeckosť má zvláštne spojenie s Bohom Najvyšším Spevákom, s Bohom Najvyšším Tanečníkom a s Bohom Najvyšším Milovníkom. Nesebeckosť neobyčajne potešila Boha Najvyššieho Speváka, Boha Najvyššieho Tanečníka a Boha Najvyššieho Milovníka.

Na fyzickej úrovni ma môj priateľ uvedomenie urobil bystrým, moja priateľka oddanosť ma urobila veselým, moja priateľka dušeplnosť ma urobila čistým a moja priateľka nesebeckosť ma urobila istým. Môj priateľ uvedomenie stojí vo dverách môjho srdca a bráni nevedomosti, aby vstúpila do izby môjho srdca. Moja priateľka oddanosť mi hovorí, aby som bol stále vďačný Najvyššiemu Kormidelníkovi vo mne za to, čo pre mňa bezpodmienečne urobil. Moja priateľka dušeplnosť mi pomáha stotožniť sa s Bohom Stvoriteľom, s Bohom stvorením, s Bohom-Jedným a s Bohom-mnohými, aby som sa tešil z najvyššej jednoty s Milovaným Najvyšším. Moja priateľka nesebeckosť mi vždy pomáha stať sa vedome nedeliteľnou súčasťou Boha stvorenia a odovzdaným nástrojom Boha-Stvoriteľa. Moja priateľka nesebeckosť mi hovorí, že nerealizovaný a nenaplnený človek dneška sa určite stane realizovaným a naplneným človekom zajtrajška.


  1. EA 42. 15. júla 1977, 12:50 — Dag Hammarskjold Auditorium, United Nations, New York.

NENAPODOBŇUJEM, NEZAČÍNAM1

Nenapodobňujem, nezačínam. Nenapodobňujem nikoho a nič, pretože keď napodobňujem, bránim svojmu Milovanému Najvyššiemu, aby odhalil Svoje nové stvorenie. V každom okamihu chce tvoriť niečo nové, niečo významné a niečo plodné vo mne a cezo mňa. Na žiadnej úrovni nič nezačínam, pretože sa by som sa mohol dopustiť chýb a žalostných omylov. Mohol by som zviesť ostatných na nesprávnu cestu.

Nenapodobňujem, nezačínam. Len sa modlím, meditujem a kontemplujem. Koncentrujem sa, aby som prenikol cez závoj nevedomosti, ktorý ma obklopil. Meditujem, aby som sa vyslobodil zo sna nevedomosti. Kontemplujem, aby som sa rozpamätal na to, čo som robil so svojím Milovaným Najvyšším dávno, dávno, veľmi dávno v Ňom, pri Ňom, vo vnútri Neho a mimo Neho.

Koncentrujem sa, aby som čo najrýchlejšie bežal k svojmu predurčenému Cieľu, k svojmu Milovanému Najvyššiemu. Meditujem, aby môj Cieľ, môj Milovaný Najvyšší, mohol ku mne prísť skôr než okamžite. Kontemplujem, aby sme mohli, môj Pán Najvyšší a ja, spoločne bežať a nájsť miesto, kde by sme sa mohli stretnúť a pokračovať v našom odvekom maratónskom rozhovore.

Nenapodobňujem, nezačínam. Koncentrujem sa, meditujem a kontemplujem. Moja koncentrácia mi dáva silu bojovať proti množiacej sa nevedomosti. Moja meditácia mi dáva vyrovnanosť uprostred búrlivého počasia ľudského života. Moja kontemplácia ma necháva vždy pocítiť, že môj Pán Najvyšší, môj Milovaný Najvyšší, počuje plač mojej ašpirácie, najvnútornejší plač môjho srdca.


  1. EA 43. 15. júla 1977, 22:00 p.m. — North Shore Community Arts Center, Great Neck, New York.

PREČO SA SCHOVÁVAM?1

„Môj Pane Najvyšší, prečo sa chcem niekedy pred Tebou schovať? Čo je dôvodom, že sa niekedy pred Tebou zúfalo snažím ukryť svoje myšlienky? Prečo? Prečo? Je to preto, že sa Ťa bojím? Alebo preto, že Ťa milujem a cítim, že Ti ublíži, ak budeš poznať moje nepekné a nečisté myšlienky na fyzickej úrovni? Viem, že na vnútornej úrovni Ťa nikdy nebudem môcť oklamať. Na vonkajšej úrovni však cítim, že vďaka svojej chytrej mysli Ťa budem schopný oklamať ľudským spôsobom – že možno nepoznáš všetky spletitosti ľudského života. Povedz mi, prečo sa chcem pred Tebou schovať a ukryť pred tebou svoje myšlienky.“

„Moje dieťa, do určitej miery je pravda, že sa Ma bojíš. Preto sa predo Mnou schovávaš. Ale zároveň je do určitej miery pravda, že sa bojíš, že Ma – to znamená ľudské vedomie vo Mne – zraníš, ak uvidím, že trpíš nezdravými myšlienkami. Pretože som s tebou stotožnený, budem nepochybne trpieť. Ale hlavným dôvodom je niečo iné. Nevedome, ak nie dokonca aj vedome, si uchovávaš život nevedomosti. Chceš sa predo Mnou skryť, pretože vieš, že aj keď teraz vedome chceš život múdrosti, ovláda ťa a vládne ti život nevedomosti. Držíš sa týchto myšlienok, pretože cítiš, že to je niečo, čo môžeš mať, zatiaľ čo božské myšlienky, osvecujúce myšlienky, nebeské myšlienky, sú možno všetko mentálne halucinácie. Takto uvažuješ, preto si nevedome, ak nie vedome, opatruješ a ceníš svoje nebožské myšlienky.

Avšak, Moje dieťa, rád by som ti povedal, že sa Ma nesmieš báť ani cítiť, že Mi ublížiš. Božské vo Mne ťa nikdy nebude trestať. Božské vo Mne nebude nikdy zranené tvojimi takzvanými nedostatkami. Ľahko sa môžeš zbaviť týchto nevedomosťou zahalených pocitov, predstáv a myšlienok na fyzickej úrovni. Ak sa chceš zbaviť týchto síl, len mysli na Mňa ako na odpadkový kôš alebo smetiak. Na fyzickej úrovni sú to dve správne miesta, kam môžeš zahodiť všetko, čo nechceš. Ak sa chceš na duchovnej úrovni zbaviť nezdravých myšlienok, len ich do Mňa dušeplne a oddane vhoď. Čokoľvek, čím trpíš, vhoď do Mňa. Som tu pre tvoje osvietenie, pre tvoje zdokonalenie, a preto nebudem nikdy spokojný, kým neuvidím tvoju zásadnú premenu.

Musíš cítiť, že tvoje nedostatky sú Mojimi nedostatkami. Nebojíš sa samého seba, ani sa nesnažíš pred sebou skryť, pretože vieš, že si to ty. Podobne, ak na Mňa dokážeš myslieť ako na svoju zväčšenú a rozšírenú skutočnosť, ak dokážeš cítiť, že tvoje ruky sú predĺžené, že všetko čo máš, je rozšírené, a v tomto rozšírenom a zväčšenom vedomí sme ty a Ja jedným, potom uvidíš, že všetko, čo má byť premenené v tebe, sú aj Moje nedostatky.

Preto sa Ma neobávaj, ani sa nestrachuj, že mi ublížiš ľudským spôsobom. Cíť, že som tvojím univerzálnym Životom, tvojím transcendentálnym Životom. Prečo by si sa Ma mal báť? Sme jedným, večne jedným, neoddeliteľne jedným. Menšia časť v nás je osvietená svetlom väčšej, viac osvietenej, viac napĺňajúcej, viac dokonalej a viac božskej časti.“


  1. EA 44. 16. júla 1977, 8:30 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

PRIPRAVUJEM SA1

Pripravujem sa. Pripravujem sa na nový úsvit, na nové ráno a na nový deň. Vedome a rázne pochovám svoje minulé zážitky – zážitky neúspechu, zážitky frustrácie, zážitky bezcennosti. Z tabuľky svojej pamäte vymažem všetky nepekné zážitky, neosvecujúce zážitky, ktoré som doteraz v živote mal. Pripravujem sa na stále nový život.

Viem, prečo som zlyhal, prečo som sklamal svojho Milovaného Najvyššieho. Zlyhal som, pretože som zanedbával sekundy svojho života, plytval som minútami svojho života, ignoroval som hodiny svojho života. Odteraz v každej sekunde svojho života uvidím skutočnú existenciu desiatich rokov. V každej minúte svojho života uvidím skutočnú existenciu štyridsiatich rokov a v každej hodine svojho života uvidím skutočnú existenciu sta rokov. Zakaždým, keď nebudem správne využívať sekundy, minúty a hodiny svojho života, budem cítiť, že som ďaleko, ďalej a najďalej od svojho predurčeného Cieľa. A zakaždým, keď budem správne používať sekundy, minúty a hodiny svojho života, budem cítiť, že moja hodina realizácie Boha sa rýchlo približuje. Nebudem sa musieť nútiť , aby som to cítil; bude to niečo spontánne a automatické. Už sa nebudem so svojou loďou plaviť medzi večerom nádeje a nocou sklamania. Budem na nej plávať medzi svetlom prísľubu a blaženosťou uspokojenia.

Kvôli svojmu životu pripútania, kvôli svojmu životu túžob a kvôli svojmu konečnému životu som sklamal svojho Milovaného Najvyššieho a svoju skutočnú existenciu. Ak budem stále milovať to konečné vo mne, budem naďalej zanedbávať svojho Milovaného Najvyššieho a svoju skutočnú existenciu. Ale ak začnem milovať len to Nekonečné vo mne, potom nebudem nútený pozerať sa do tváre frustrácie, do tváre zlyhania. Budem len lietať na oblohe so svojím milovaným priateľom Večnosti, s vtákom mojej duše. Zostanem v Zlatej Lodi Najvyššieho Kormidelníka svojej Večnosti a budem sa plaviť a plaviť k neohraničenej Krajine Božskosti a k Brehu Nesmrteľnosti.

Môj nový život bude životom sebapresahujúcich a Boha pozývajúcich úsmevov. Môj starý život mi dal to, čo mal: strach z Boha, strach z túžby, strach v túžbe. Môj nový život mi dáva posolstvo lásky k Bohu a naplnenia Boha Božím vlastným Spôsobom. Pripravujem sa na to, aby som sa stal Božím nanajvýš vybraným nástrojom – aby som Ho miloval, tešil Ho a napĺňal Ho vždy a vždy Jeho vlastným Spôsobom.


  1. EA 45. 16. júla 1977, 12:20 — John F Kennedy High School, Bronx, New York.

POKORA A SÚCIT1

To, čo mám, je pokora, a to, čo má Boh, je Súcit. Pokora je môj dušeplný dar môjmu Pánovi Najvyššiemu. Súcit je plodný dar môjho Pána pre mňa.

Moju pokoru podporujú dvaja významní členovia mojej vnútornej rodiny: jemnosť a nežnosť. Boží Súcit podporujú dvaja vznešení členovia Jeho vnútornej rodiny: Láska a Záujem.

Mojím skrytým pokladom je moja plne rozkvitnutá pokora. Božím odhaleným Pokladom je Jeho plne prejavený Súcit.

Moja pokora má voľný prístup nielen k tým, ktorí ma milujú a potrebujú, ale tiež k tým, ktorí ma nemilujú a nepotrebujú. Boží Súcit je vždy bezpodmienečný. Boží Súcit je pre všetkých. Je to hľadajúci vo mne, kto vďaka svojej vnímavosti prijíma Boží Súcit. Boh-Súcit je pre tých, ktorí sa snažia a snažia, hoci pre nich úspech zostáva naďalej vzdialeným plačom. Práve preto, že Boh-Súcit je pre nich, napokon získajú nielen Boha-Súcit, ale tiež sa stanú nanajvýš dokonalými nástrojmi Boha.

Som stromom svojej pokory, aby som tešil svojho Pána Najvyššieho Jeho vlastným Spôsobom. Boh je dažďom Svojho Súcitu, aby ma naplnil a urobil nesmrteľným Svojím vlastným najvyšším Spôsobom.


  1. EA 46. 16. júla 1977, 18:25 — in transit to New Jersey.

POSLUŠNOSŤ1

Potrebujem poslušnosť. Milujem poslušnosť. Potrebujem toho, kto je nado mnou. Milujem toho, kto je nado mnou. Ten, kto je nado mnou, mi hľadá cestu. Ten, kto je nado mnou, je všetkou zodpovednosťou. Oslobodzuje ma od obáv, úzkosti, váhania, strachu a pochybností. Ten, kto je nado mnou, má pod dohľadom, či skôr úplnou kontrolou, zlé sily, ktoré by ma mohli ľahko napadnúť.

Moja poslušnosť niekomu, kto je nado mnou, nie je mojou vynútenou odovzdanosťou. Je to len moje uvedomenie si vyššej božskosti, ktorá je nado mnou. Ale príde doba, keď vďaka svojmu neustálemu pokroku budem schopný zjednotiť sa s tým, kto je nado mnou. Budem s ním na rovnakej úrovni, aby sme si mohli navzájom dávať radosť. Skutočný nadriadený je ten, kto sa snaží dostať svojho podriadeného na svoju vlastnú úroveň, aby sa s ním mohol hrať, spievať a tancovať.

Boh je môj jediný nadriadený. Pokým ma neuvidí stáť po Jeho boku, Svetlo Jeho Prejavenia nebude schopné prestúpiť celé Jeho stvorenie. Ľudské vo mne chce a potrebuje nadriadeného pre ochranu a vedenie. Božské v Bohu chce a potrebuje partnera, spolupracovníka, a nie podriadené stvorenie, aby bolo božsky radostné a nanajvýš plodné.


  1. EA 47. 16. júla 1977, 18:45 — in transit to New Jersey.

POTREBUJEM VIAC1

Potrebujem viac. Potrebujem viac mieru. Potrebujem viac radosti. Mier potrebujem vo svojej mysli. Radosť potrebujem vo svojom srdci.

Potrebujem viac. Potrebujem viac dušeplnosti. Potrebujem viac nesebeckosti. Dušeplnosť potrebujem vo svojom vitáli. Nesebeckosť potrebujem vo svojom tele.

Potrebujem viac. Potrebujem viac odhodlania. Potrebujem viac dokonalosti. Odhodlanie potrebujem vo svojej ašpirácii. Dokonalosť potrebujem vo svojom zasvätení.

Potrebujem viac. Potrebujem viac Súcitu. Potrebujem viac spolupráce. Súcit potrebujem od svojho Milovaného Najvyššieho v samotnej skutočnosti môjho bytia. Spoluprácu potrebujem od ľudstva vo všetkom, čo robím, vo všetkom, čo rozprávam a v vo všetkom, do čoho vrastám.

Keď budem mať viac mieru vo svojej mysli, viac radosti vo svojom srdci, viac dušeplnosti vo svojom vitáli, viac nesebeckosti vo svojom tele, viac odhodlania vo svojej ašpirácii, viac dokonalosti vo svojom zasvätení, viac Súcitu od Boha a viac spolupráce od ľudstva, potom sa stanem nanajvýš dokonalým nástrojom Boha vo vnútornom svete a nanajvýš dokonalým prestaviteľom ľudstva vo vonkajšom svete. Potrebujem viac. Potrebujem viac.


  1. EA 48. 16. júla 1977, 21:05 — Kean College, Union, New Jersey.

SPÁSA, OSLOBODENIE, REALIZÁCIA, DOKONALOSŤ A USPOKOJENIE1

Si hriešnik? Potom určite potrebuješ spasenie. Si celkom zviazaný so zemou? Potom určite potrebuješ oslobodenie. Si bezmocne osamotený? Potom určite potrebuješ realizáciu. Si úplne nespokojný so svojím životom túžob? Potom neomylne potrebuješ dokonalosť. Si pripravený milovať Boha a slúžiť Bohu Jeho vlastným Spôsobom? Potom nesporne potrebuješ uspokojenie.

Modli sa. Problém tvojej spásy bude vyriešený. Zasväť sa Bohu. Problém tvojho oslobodenia bude vyriešený. Medituj. Problém tvojej realizácie bude vyriešený. Plač zvnútra. Problém tvojej dokonalosti bude vyriešený. Cíť, že patríš iba Bohu a si iba pre Boha. Problém tvojho uspokojenia bude vyriešený.


  1. EA 49. 16. júla 1977, 22:00 — in transit to Jamaica, New York.

Preklady tejto stránky: Italian , Czech , French , Spanish
Táto séria kníh môže byť citovaná pomocou kľúča ea-2