NEVIEM1

„Neviem.“ Toto je skutočne odpoveď. Táto odpoveď uspokojuje úprimného hľadajúceho v nás, pretože úprimný hľadajúci sa nezníži k neúprimnosti. Ale musíme vedieť, ako ďaleko nás táto odpoveď môže doviesť. Môže nás doviesť k nášmu predurčenému Cieľu? Nie, nikdy! Musíme byť schopní povedať: „Viem.“

V snahe nájsť odpoveď sa najskôr rozhliadame okolo seba. Ale vonkajší svet sa nám smeje, zosmiešňuje nás a niekedy sa na nás pozerá zvysoka. Považuje nás za najväčších bláznov. Potom sa ponoríme dovnútra, aby sme našli odpoveď. V tej chvíli nám niečo hlboko vo vnútri hovorí, že sme tým, čo si o sebe myslíme. Sme skutočne tým, čo cítime, že sme. Sme skutočne tým, čím sa napokon vedome staneme.

Čo si myslíme, že sme? Myslíme si, že sme oddanými nástrojmi a hĺbavými hľadajúcimi. Čo cítime, že sme? Cítime, že sme dušeplnými milovníkmi. A čím sa nakoniec staneme? Staneme sa plodnými služobníkmi. Oddané nástroje, hĺbaví hľadajúci, dušeplní milovníci a plodní služobníci: ak dokážeme na seba myslieť týmto spôsobom, ak dokážeme cítiť, že sme týmto všetkým, potom pre nás neexistuje žiadna iná odpoveď tu na zemi ani tam v Nebi.

Toto je odpoveď: sme oddané nástroje, hĺbaví hľadajúci, dušeplní milovníci a plodní služobníci Najvyššieho. „Neviem,“ je premenené na: „Viem.“ Čo viem? Viem, že som po celý čas hľadal nezrodenú Víziu a stále sa prekonávajúcu Skutočnosť realizácie môjho zážitku, odhalenie mojej realizácie a prejavenie môjho odhalenia.


  1. EA 3. 2. júla 1977, 8:30 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.