Vďačnosť²

Vďačnosť je zázračné pôsobenie v nás. Toto zázračné pôsobenie posilňuje naše fyzické telo, očisťuje našu vitálnu energiu, rozširuje našu mentálnu víziu a zintenzívňuje našu psychickú blaženosť. Hľadajúci v nás sa snaží byť jednoduchý, čistý, pokorný a úprimný. Každý duchovný hľadajúci sa snaží rozvinúť si tieto vlastnosti v hojnej miere. Najľahší a najúčinnejší spôsob, ako si vypestovať tieto vlastnosti, je otvoriť kvet vďačnosti a nechať ho rozkvitnúť v našom srdci lupienok po lupienku. Ako to môžeme urobiť? Nielenže musíme venovať viacej pozornosti tomu, čo máme, ale musíme tiež venovať všetku pozornosť tomu, čo nemáme.

To, čo máme, je túžobné želanie, túžobné hľadanie a túžobné stávanie sa. Túžobné želanie: Myslíme si, že budeme veľkí alebo úspešní nejakým spôsobom. Túžobné hľadanie: Hľadáme pravdu a svetlo svojím vlastným spôsobom na mieste, kde si myslíme, že pravda a svetlo musia prebývať. Túžobné stávanie sa: Toto je najžalostnejšia chyba, ktorú robíme. Chceme sa stať niečím, čo sa nám páči. Ak chceme potešiť sami seba svojím vlastným spôsobom, potom vedome alebo nevedome vynášame do popredia vlka svojho vitálu.

To, čo nemáme, je bezdychý vnútorný plač a nesmierny vonkajší úsmev. Ak si dokážeme rozvinúť bezdychý vnútorný plač, automaticky si rozvinieme nesmierny vonkajší úsmev. Buď vychádzame zvnútra navonok, alebo sa zvonka ponárame hlboko dovnútra. Svoju cestu môžeme začať buď zo schopnosti duše alebo zo schopnosti tela. Nakoniec sa tieto dve schopnosti musia spojiť. Netreba však hovoriť, že schopnosť duše je nekonečne väčšia ako schopnosť tela. Ale tá malá schopnosť, ktorú telo má, sa musí spojiť so schopnosťou duše. Najväčšou schopnosťou tela je prijatie vedenia duše. Ak je duša prijatá ako najvyšší vodca, ak duša dostane príležitosť viesť, formovať a vytvárať náš osud, potom získame to, čo teraz nemáme: sladký, čistý, bezdychý, intenzívny vnútorný plač a istý, nesmierny vonkajší úsmev.