OČAKÁVANIE1

Očakávanie je sklamaním, zvlášť vtedy, keď chcem vlastniť svet. Očakávanie je sklamaním, zvlášť vtedy, keď chcem rozkazovať svetu. Očakávanie je sklamaním, zvlášť vtedy, keď chcem, aby sa svet podriadil mojej vôli.

Očakávanie je ospravedlniteľné, keď milujem svet a chcem, aby mi ponúkol vďačné srdce. Očakávanie je ospravedlniteľné, keď sa modlím k Bohu pre zlepšenie, premenu a osvietenie sveta a chcem, aby mi svet ponúkol vďačné srdce. Očakávanie je ospravedlniteľné, keď sa úprimne, oddane a bezvýhradne snažím pozdvihnúť vedomie zeme podľa svojich schopností a chcem, aby mi svet ponúkol vďačné srdce.

Očakávanie je uspokojením, keď oddane, dušeplne a bezpodmienečne čakám na príchod Božej vybranej Hodiny, aby ma oslobodila, osvietila, premenila, zdokonalila a naplnila. Očakávanie je uspokojením, keď v najvnútornejších zákutiach svojho srdca cítim, že Boh je nielen mojím zvrchovaným Pánom, Absolútnym Najvyšším, ale tiež mojím Priateľom, mojím večným Priateľom a jediným Priateľom. Očakávanie je uspokojením zvlášť vtedy, keď viem, že Boh pre mňa urobil všetko vo vnútornom svete. Tento môj objav je založený na mojej vnútornej viere v Neho nie preto, že je samou Láskou ku mne, ale preto, že som si uvedomil niečo nekonečne dôležitejšie: že Boh, môj Pán Najvyšší, môj večný Priateľ, robí všetko vo mne a cezo mňa. Svoju vlastnú kozmickú Víziu rozvíja a zväčšuje vo mne a cezo mňa. Keď si uvedomím, čo pre mňa urobil a čím pre mňa je, môj život má svoj dušeplný zmysel a plodnú blaženosť.

Keď použijem to ľudské vo mne, aby slúžilo nejakému účelu, moje očakávanie sa stáva sklamaním. Keď použijem to božské vo mne, aby slúžilo nejakému účelu, moje očakávanie je ospravedlniteľné. Ale keď použijem svojho Pána Najvyššieho, svojho večného Priateľa, aby niečo naplnil, moje očakávanie je uspokojením, pretože moje očakávanie je Svetlom Jeho Vízie a moje uspokojenie je Blaženosťou Jeho Skutočnosti. Sú jedným a neoddeliteľným.


  1. EA 27. 12. júla 1977, 1:50 p.m. — Dag Hammarskjold Auditorium, United Nations, New York.