NIČENIE, VLASTNENIE A OSVIETENIE1

Zvierací svet, ľudský svet a božský svet: svet ničenia, svet vlastnenia a svet osvietenia.

Ničenie je veľmi zložitý pojem. Vo zvieracom svete je ničenie niekedy nutné na prežitie. Ale inak je ničenie negatívnou silou, silou noci, ktorá nie je vôbec povzbudzujúca, nápomocná ani plodná. Dokonca aj svet myšlienok, ktorý je taký užitočný v ľudskom živote, môže byť úplne deštruktívny. Nepotrebujeme ostatných, aby nás zničili. Jedna nezdravá, nepekná myšlienka stačí na to, aby zničila našu duševnú rovnováhu, a keď stratíme duševnú rovnováhu, stratíme všetko.

Keď sa nadychujeme, vdychujeme veľa miniatúrnych Božích stvorení. Musíme dýchať, aby sme žili, a tieto stvorenia musia byť našimi obeťami. Keďže sú zabité, malo by byť naše láskavé srdce vďaka svojej jednote smutné. Ale keď vstúpime do hlbšej úrovne, uvidíme, že toto takzvané ničenie nie je vôbec ničením. V Božom kozmickom Pláne je toto správny spôsob, ako pokračovať v našom živote. To, čo niektorí môžu nazývať ničením, je v skutočnosti pre tieto malé Božie stvorenia krokom dopredu, pretože duša sa vyvíja cez proces smrti a znovuzrodenia.

Vo svete vlastnenia vlastníme preto, aby sme mali z toho potešenie. Ale pri tomto vlastnení rozlišujeme. Chceme toto, nechceme tamto. Kvôli svojmu pocitu oddelenosti dávame prednosť jednej veci pred druhou, ale robíme to svojím ľudským spôsobom. Dávame prednosť veciam, ktoré nás podnecujú alebo nám dávajú okamžitú radosť a uspokojenie. Ale v prípade Boha neexistuje žiadne rozlišovanie. Boh vidí všetko ako Svoje vlastné a vo vnútri všetkého cíti nesmierny úžitok a potrebu.

Chceme vlastniť svet, avšak naša schopnosť prijímania je taká obmedzená, že si musíme vyberať medzi jedným a druhým. Pokiaľ ide o Boha, On si nevyberá, nemá žiadne priority – Jemu patrí všetko. Chce vyniesť do popredia Svoju vlastnú Božskosť, ktorú vložil do každého Svojho stvorenia. Dokonca aj deštruktívne sily nevedomosti majú v sebe nejaké svetlo. Preto Boh chce vyniesť do popredia aj to nesmierne malé svetlo, ktoré sily nevedomosti majú. Tak ako Boh, aj my musíme vidieť božskosť v silách nevedomosti. Nepozerajme sa len na vonkajší svet; nevenujme všetku svoju pozornosť vonkajšiemu telu, ktoré nemusí byť božské. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali vonkajším telom stvorenia, budeme sa zaoberať hlavne božskosťou, vnútornou skutočnosťou stvorenia, a pokúsime sa pretvoriť skutočnosť tela tak, aby sa stala rovnako dokonalou ako skutočnosť duše.

V božskom svete je osvietenie dokonalosťou. Toto osvietenie nikdy neodmietne svet vlastnenia ani svet ničenia. Ľahko im môže poskytnúť prístrešie vo svojom vnútri. Keď vstúpi do sveta ničenia, vynáša do popredia energiu, pretože ničenie má ohromnú energiu. Vynáša do popredia aspekt energie Božieho stvorenia a potom ho používa na božský účel. Keď vstúpi do sveta vlastnenia, privlastní si všetko, nič nevylučuje. Vynáša do popredia esenciu božskosti, ktorá je vo všetkom. Keď Božské vyjde na povrch, dokonca aj vonkajšie telo môžeme ľahko premeniť. Svet osvietenia nevylučuje ani svet vlastnenia, ani svet ničenia. Osvietenie je svetom prijatia.

Boh stvoril celý svet pre Svoje vlastné Uspokojenie. Ale Jeho Uspokojenie je iné ako naše uspokojenie. Naše uspokojenie spočíva vo vyžadovaní a privlastňovaní, keď hovoríme: „Toto je moje, toto vlastním.“ Pokiaľ ide o Boha, On stále vidí Svoje stvorenie a Svoju vlastnú Existenciu ako jedno. V našom prípade vlastníctvo vždy zahŕňa niekoho iného alebo niečo iné. Hovoríme: „Ja som vlastník a ty si vlastníctvo.“ Potom cítime, že sme svojmu vlastníctvu nadradení, pretože si s ním môžeme robiť, čo chceme. Ale Boh cíti, že On a Jeho vlastníctvo sú jedným a tým istým, sú si rovnocennými.

Niekedy sa stvorenie postaví proti svojmu stvoriteľovi. Rodičia sú stvoriteľmi svojich detí. Keď deti vyrastú a dostanú sa do obdobia dospievania, často vzdorujú. Stvorenie sa môže stať silným a ísť za víziu stvoriteľa. V prípade Boha, keď On so Svojou Víziou niečo stvorí, a ak toto stvorenie prekoná Skutočnosť Jeho Vízie, necíti sa smutný ani deprimovaný. Naopak, to je to, čo v skutočnosti chce. Vo Božom svete Vízie vidí jednu Skutočnosť, ale vo vnútri tejto Skutočnosti sa nachádza veľa plne rozkvitnutých skutočností.

Ak dostaneme to, čo chceme, sme na chvíľu spokojní. Ale ak dostaneme o jeden cent viac, než sme chceli, sme často nespokojní, pretože to nie je presne to, čo sme chceli. Chceme vlastniť, ale ak príde o jednu vec viac alebo menej, ako sme chceli, sme nespokojní, pretože ľudská túžba je taká obmedzená, že chceme vec presne takým spôsobom, ako si to naša myseľ predstavuje. Pokiaľ ide o Boha, On je spokojný v momente, keď si vytvorí Svoju Víziu. Má ohromnú radosť, dokonca aj keď sa s ňou prejavenie nezhoduje. V našom prípade, keď si naplánujeme svoje prianie, očakávame určitý výsledok, a ak sa ten výsledok nezhoduje s naším očakávaním, cítime sa nespokojní. Pokiaľ ide o Boha, Jeho samotná predstava je viac než dosť pre Jeho Uspokojenie.

Ničenie je občas nevyhnutné nielen pre prežitie, ale tiež preto, aby sa vyniesla na povrch dynamická energia, ktorá sa teraz používa deštruktívnym spôsobom. Inak by svet letargie a ospalosti zakryl nezdolnú energiu duše. Vlastnenie samotné nie je zlé, ale musíme vedieť, čo vlastniť. Musíme vedieť, že to, čo naozaj potrebujeme, sú povinnosti, krása, svetlo a blaženosť. Tieto veci musíme vyniesť do popredia. Nebudeme vlastniť veci, ktoré by nás vlastnili, zatiaľ čo ich vlastníme, ale veci, ktoré budú spievať pieseň jednoty. Osvietenie je prijatím všetkého – ničenia, vlastníctva, všetkého – ale len kvôli ich premene. Musíme prijať, vyniesť na povrch a premeniť.

Myseľ je teraz v ľudskom svete, vo svete pokušenia. Oči vidia niečo krásne a okamžite pokúšajú myseľ, aby šla a zmocnila sa toho. Uši počujú niečo krásne a okamžite pokúšajú myseľ, aby šla a zmocnila sa toho. Každá časť bytosti je predmetom pokušenia a je pokušením napádaná.

Vo svete pokušenia je neustály zápas, preťahovanie medzi pokušením a osvietením. Pokušenie chce rozšíriť svoje hranice, ale i keď sa mu to podarí, nie je spokojné, pretože po pokušení vždy nasleduje sklamanie. Takže sa neustále pozerá naokolo a hľadá trvalú spokojnosť tu, tam a všade. Keď uvidí osvietenie, napokon sa mu odovzdá, pretože vidí, že osvietenie stelesňuje uspokojenie.

Osvietenie zahŕňa svet ničenia, svet vlastnenia a svet pokušenia. Vždy by sme sa mali snažiť smerovať k osvieteniu, aby sme uchránili svoj pozemsky spútaný život od sveta ničenia a premenili ho na nebesky slobodný svet.


  1. EA 26. 12. júla 1977, 8:15 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.