Duchovnosť25

Duchovnosť je vedomá túžba človeka po Bohu. Duchovnosť nám hovorí, že Boh, ktorý je dnes nepoznateľný, sa zajtra stane poznateľným a pozajtra celkom poznaným.

Musíme potrebovať Boha pre Boha samotného. Boh nás môže naplniť naším vlastným spôsobom, ale sme to my, kto nebude ozajstne naplnený, keď nás Boh uspokojí naším vlastným spôsobom. Naše plačúce srdce, naše ašpirujúce srdce, naše osvecujúce srdce nebude nikdy spokojné, pokým Boha nepoteší Božím vlastným Spôsobom.

Začiatok bez začiatku nám hovorí, že duchovnosť je rastlina ašpirácie. Táto rastlina rastie a rastie; večne rastie. Koniec bez konca nám hovorí, že duchovnosť je strom odovzdanosti. Tento strom nesie božské ovocie a toto ovocie získavame vďaka svojej stálej, vedomej a odovzdanej jednote s naším Milovaným Najvyšším.

Pravá duchovnosť je naše vedomé prijatie života, nie zrušenie, nie popieranie, nie zničenie života. Život musíme nutne prijať a zmeniť jeho tvár na obraz svojho Milovaného Najvyššieho.

Duchovnosť hovorí srdcu: „Ó, srdce, prečo zostávaš neisté? Necítiš, že vo vnútri teba prebýva Všemohúci, Pán Najvyšší? Nesmieš sa cítiť neisté, pretože si to ty, kto môže vyhlásiť celému svetu, že vo vnútri teba je živá Prítomnosť Milovaného Najvyššieho. Zo všetkých častí bytosti si bolo vybraté ako prvý a popredný nástroj, aby si viedlo myseľ, vitál a telo k duši. Duša ich napokon privedie ku mne.“

Duchovnosť hovorí mysli: „Ó, myseľ, už viac nemysli. Sila tvojich myšlienok nie je nič iné ako zmätok. Keď si hovieš vo svete myšlienok, mätieš ostatných členov svojej rodiny – telo, vitál a srdce a zároveň aj seba samú. Buď múdra a zostaň tichá.“

Duchovnosť hovorí vitálu: „Ó, vitál, nepožaduj. Lebo aj keď budeš vlastniť veci, ktoré vyžaduješ, toto vlastníctvo ťa neuspokojí. Vo vnútri tohto vlastníctva bude plač po ďalšom vlastníctve. Ak budeš vyžadovať, budeš vždy ako žobrák,. Bez ohľadu na to, čo získaš, zostaneš neuspokojený a nenaplnený. Preto nekráčaj po tejto ceste. Tvoja žiadostivosť sa musí skončiť.“

Napokon, duchovnosť hovorí telu: „Ó, telo, ako dlho budeš spať? Nevieš, že si spalo od nepamäti? Práve kvôli tvojmu spánku nevedomosti ostatní členovia tvojej rodiny nemôžu dosiahnuť Zlatý Breh, predurčený Cieľ. Ó, telo, nespi! Cieľ je len pre tých, ktorí sú prebudení. Prebuď sa, vstaň! Ostatní členovia tvojej rodiny budú bežať rýchlejšie než najrýchlejšie v okamihu, keď sa staneš aktívnym a dynamickým a odhodíš putá spánku nevedomosti.“

Duchovnosť hovorí hľadajúcemu, aby nežil v dávnej minulosti, ani vo vzdialenej budúcnosti, ale aby žil v prítomnosti dneška, vo večnom Teraz. Toto večné Teraz stelesňuje človeka – ašpirujúce semienko a Boha – všetko sýtiaci Plod.


EA 25. 11. júla 1977, 22:00 — St Paul’s Chapel, Columbia University, New York.