Ako s nami budeš udržiavať kontakt, keď opustíš telo?

Sri Chinmoy: Budem mať špeciálny telefón s telefónnymi operátormi. Jeden existuje. Porozprávam vám jednu veľmi očarujúcu príhodu. V Indii asi v roku 1951 som sedel vedľa svojho priateľa Jyotisha pred domom. Jyotish mi bol veľmi blízky, takže som to robil len pre neho. Chcel dostať nejaké správy od svojej matky, ktorá zomrela pred siedmimi alebo ôsmimi rokmi.

Povedal som: „Pozri, použijem svoj telefón. Teraz tvojej matke pošlem tvoju správu. Potom od nej dostanem správu a tá príde priamo k tebe ako odpoveď. Položím tvojej matke otázku v tvojom mene, ale odpoveď dostaneš ty.“ Položil som tri otázky. Odpovede prišli, dostal ich a bol hlboko dojatý. Najprv som poslal jeho dušu a potom svoju dušu k duši jeho matky. Potom mali rozhovor a odtiaľ dostal správy.

Keď mal Jyotish asi dvadsaťpäť rokov, zamilovalo sa do neho päť žien, ale so žiadnou z nich sa neoženil. Kvôli svojej predchádzajúcej karme všetky spoločne zahynuli pri nehode lode. On bol v čase tej nehody v Barme. Takže týchto päť žien bolo tiež vo svete duší s jeho matkou.

Keď som mu povedal, že prinesiem aj správu od jeho priateliek, povedal: „Ako budeš vedieť, kto sú, keď ti nepoviem ich mená?“ Odpovedal som: „Vstúpim cez tvoju dušu a prinesiem ti ich mená. Teraz v tichosti opakuj mená tých dievčat. Každej z nich položím otázku a ty dostaneš odpoveď.“ Bol taký chytrý; myslel si, že ma oklame. Pri troch myslel na pravé mená, ale pri ďalších dvoch si vymyslel úplne falošné mená. Už som sa chystal povedať tieto falošné mená, keď sa okamžite predo mňa postavila jeho duša a povedala mi pravdu. Jeho duša ma ochránila. Povedal som: „Ach, s tými poslednými dvoma menami sa ma snažíš oklamať!“ A on mi padol k nohám.

Potom sa začali klebety v ášrame. Odkiaľ kam sme v ten deň zostúpili! Na druhý deň Jyotish povedal o tomto zážitku nášmu spoločnému blízkemu priateľovi a opýtal sa: „Veríš tomu?“ Priateľ odpovedal: „Možno si bol opitý. On je vždy opitý. Takéto veci môžu robiť len opilci! Aký úžitok je z toho, že vie o tvojich priateľoch?“ Vnútorne tomu ten priateľ veril, ale navonok sa tváril, že nie.

Keď zomrel jeden môj žiak, povedal som jeho malým synovcom, že sa môžeme rozprávať s ich strýkom vo svete duší, akoby sme hovorili po telefóne. Myslel som, že im to trochu sprostredkujem, ale moja vnútorná bytosť ma varovala, že sa budú báť, strašne báť, a že to spôsobí problémy, takže som to neurobil.