Je smrť bolestivá?

Sri Chinmoy: To záleží na každom človeku. Pokiaľ sa človek nemodlil a nemeditoval, neviedol duchovný život, vtedy je preň skutočne bolestivé rozlúčiť sa so životom, pretože sa nechce odovzdať Božej Vôli. Predovšetkým, nemá schopnosť poznať ani cítiť, čo je to Božia Vôľa. Necíti ani vedomú Božiu Ochranu, Vedenie či Záujem, takže sa cíti úplne stratený. Na tomto svete už nemôže urobiť nič; na druhom svete je všetko neisté. Ak nemá ašpiráciu, príde ohromný strach, pretože pre obyčajných ľudí je smrť niečo úplne neznáme. Nevedia, kam idú. Hľadajúci však vedia, že idú k Najvyššiemu, do príbytku Pána. Je to pre nich zatiaľ neznáme, ale toto vedomie, táto oblasť je ríšou mieru a odpočinku. Patrí Najvyššiemu, ich Večnému Otcovi. Preto sa neboja.

Potom je tu, samozrejme, fyzická bolesť. Keď niekto v čase smrti až do poslednej chvíle trpí nejakou chorobou a nemá schopnosť ju vhodiť do niečoho vyššieho alebo hlbšieho, potom prirodzene budú jeho posledné dni nesmierne bolestivé. Dokonca aj posledná chvíľa bude veľmi bolestivá, pretože bytosť smrti k nemu príde vo veľmi deštruktívnej podobe. Sila smrti, bytosť smrti sa objaví pred každým človekom v inej forme podľa dosiahnutia a uvedomenia jeho duše na zemi.

Obyčajní ľudia, ktorí nemajú ašpiráciu, ľudia, ktorí sa úplne oddávajú pôžitkom nevedomosti, pocítia smrť ako hroznú, nemilosrdnú bytosť, ako temnú a strašnú postavu. Smrteľná sila má niekedy mnoho služobníkov, ktorí sa zjavia pred umierajúcim, a ľudia často vidia tigrov alebo nepredstaviteľne obrovské bytosti a vydesí ich to. Úprimní hľadajúci však uvidia svojho duchovného Majstra alebo žiarivú bytosť podobnú anjelovi, ktorá ich vezme do svojho koča. Títo hľadajúci na zemi roky ťažko pracovali a Matka zem im chce teraz vedome ponúknuť svoju požehnanú božskú vďačnosť. Sprevádza ich Vnútorný Kormidelník, alebo Guru, oni však pred sebou vidia dobrotivú Božiu Ruku, ako ich vezie vo svojej zlatej lodi k druhému brehu. Niektorí ľudia vidia pred sebou v čase smrti svojich dávno zosnulých príbuzných. Ich drahí prichádzajú a vedú ich do nového sveta ako niekto, kto už pozná cestu.

Pokiaľ sme zviazaní putami nevedomosti, budeme v okamihu fyzickej smrti cítiť bolesť vo vnútri aj navonok. Táto bolesť je dôsledkom nevedomosti v ľudskej mysli a v ľudskom tele, ktorá nám bráni vstúpiť do ríše smrti a potom ju vedome a zámerne prekročiť. Ak je však závoj nevedomosti odstránený, potom nemôže byt ani v smrti, ani v pozemskej atmosfére žiadna bolesť. Ak dokážeme vstúpiť do podstaty svojho utrpenia a bolesti, ktorou je nevedomosť, ak dokážeme túto nevedomosť premeniť svetlom svojej duše, potom bude smrť len ako most, vedúci na druhý breh. Týmto druhým brehom je Večné Svetlo, ktoré nás sprevádza, ochraňuje, tvaruje a formuje po celú Večnosť.