Vaša filozofia hovorí, že duša robí stále pokrok, ale ako sa vyrovnáte s faktom, že keď niekto spácha samovraždu, jeho duša upadne?

Sri Chinmoy: Keď niekto spácha samovraždu, jeho duša v skutočnosti neupadne. Zostane však na určitom mieste a je zakrytá nekonečne väčším množstvom závojov nevedomosti. Nevedomosť ju úplne zahaľuje, vrstva po vrstve. To, čo klesne, je vedomie človeka. Vráti sa späť do východiskového bodu, takmer až k minerálnemu vedomiu, kde sa nie je žiadna evolúcia. Duša je zatienená ohromnou nevedomosťou, nekonečným množstvom vrstiev nevedomosti. Predtým mala duša možno len desať vrstiev, ale teraz je na nej nespočítateľné množstvo vrstiev nevedomosti. Duša ich musí znovu začať odstraňovať jednu po druhej. Samozrejme, je pre ňu nekonečne ťažšie priviesť človeka k dokonalej dokonalosti, oslobodeniu či spaseniu.

Ale ak chce Najvyšší pôsobiť v určitom človeku, ktorý spáchal samovraždu, vo veľmi, veľmi vzácnych prípadoch požiada duchovných Majstrov, ktorí majú potrebnú schopnosť, aby sa o tú dušu postarali a nedovolili jej zahaliť sa obrovskou nevedomosťou. V takých prípadoch to, čo už duša má, stačí na zostúpenie Milosti a Súcitu Najvyššieho a On nedovolí, aby bola zahalená viac ako obvykle. To sa však stáva len vo veľmi vzácnych prípadoch. V opačnom prípade, ak človek spácha samovraždu, evolúcia sa preňho zastaví na neurčito – na sto, dvesto, päťsto, šesťsto alebo aj viac rokov. Nemôže ísť dopredu a na pleciach má naložené najťažšie možné bremeno. Proces jeho evolúcie sa zastaví. Pretože porušil zákony kozmickej Hry, musí podstúpiť kozmický trest. Tento trest si žiadna ľudská bytosť na zemi nedokáže ani predstaviť. To najhoršie možné pozemské mučenie je jednoducho ničím v porovnaní s kozmickým trestom, ktorý človeka postihne, keď spácha samovraždu. Nemôžete povedať kozmickým silám: „Urobil som niečo zlé a vás sa to netýka. Svoj cieľ dosiahnem, keď sa mi bude chcieť.“ Zámerne, bez Božieho dovolenia a proti Jeho Vôli ste vystúpili z kozmickej Hry. On vám nedovolil Hru opustiť, ale vy ste sa Mu aktívne a otvorene postavili na odpor a pokúsili ste sa Hru pokaziť. Za toto nesprávne konanie je ten najprísnejší trest. Tento trest je taký intenzívny, že ho svojím ľudským srdcom nedokážeme precítiť, svojou ľudskou mysľou si ho nedokážeme predstaviť.