Keď je niekto chorý a z lekárskeho hľadiska pre neho už nie je nádej na uzdravenie, je dobré mu povedať, že zomiera, a pomôcť mu pripraviť sa na odchod?

Sri Chinmoy: To je veľmi zložitá otázka; každý prípad sa musí zvažovať samostatne. Väčšina ľudí chce žiť. Nechcú zomrieť, pretože nevedia čo je smrť. Myslia si, že smrť je tyran, ktorý ich bude všetkými možnými spôsobmi mučiť a nakoniec ich zničí. Keď sa karma niekoho skončí a Najvyšší si praje, aby tento človek opustil telo, ak má ten človek vitálny hlad a nesplnené túžby – aj keď jeho duša tieto túžby nemá – potom chce zostať na zemi. Nechce poslúchnuť Vôľu Najvyššieho. Čo sa dá robiť s človekom, ktorý je na takejto úrovni? Keď mu poviete, že si Boh už nepraje, aby bol ďalej na zemi, že už v tomto tele dosiahol všetky nevyhnutné skúsenosti, nepochopí vás. Povie: „Boh nechce, aby som opustil telo, to ty chceš, aby som zomrel.“ Bude si myslieť, že ste krutý a nemilosrdný. Takže pokiaľ viete, že je to Vôľa Najvyššieho, aby opustil svet, je najlepšie potichu prehovoriť k duši toho človeka a pokúsiť sa ho inšpirovať, aby sa riadil Božou Vôľou.

Ale ak je ten človek veľmi duchovný a úprimný hľadajúci, potom sám povie svojim príbuzným a blízkym: „Modlite sa k Bohu, aby si ma odviedol. Moja hra na zemi sa skončila. Čítajte mi duchovné knihy – Písma, Bibliu, Gítu. Chcem počuť len božské veci, duchovné veci, ktoré mi pomôžu vydať sa na moju cestu.“ V Indii je mnoho, mnoho ľudí, ktorí akonáhle cítia, že ich dni sú spočítané, hovoria: „Čím skôr si ma Boh zoberie, tým lepšie.“ Keď umierala moja matka, čítala počas svojich posledných dní neustále Gítu s jedinou myšlienkou: „Teraz odchádzam k večnému Otcovi. Musím sa na to pripraviť.“ Takýto pacient získa väčšiu radosť tým, že spozná a poslúchne Vôľu Najvyššieho.