Ako začať

Vždy, keď začínate meditovať, skúste cítiť, že ste dieťa. U dieťaťa myseľ ešte nie je rozvinutá. Až okolo dvanásteho, trinásteho roku života začína myseľ pracovať na intelektuálnej úrovni. Ale dovtedy dieťa vníma všetko srdcom. Dieťa cíti, že nič nevie. Nemá žiadne predpojaté názory na meditáciu a duchovný život. Chce sa iba učiť všetko nové od svojej matky a otca.

Najprv cíťte, že ste dieťa a potom si predstavte, že stojíte v kvetinovej záhrade. Táto kvetinová záhrada je vaše srdce. Dieťa sa v záhrade dokáže hrať celé hodiny. Prechádza sa od kvietka ku kvietku, ale zo záhrady nevychádza, pretože má radosť z krásy a vône každého kvetu. Vo vás je tiež záhrada a záleží len na vás, ako dlho v nej zostanete a budete sa tam učiť meditovať.

Ak dokážete zostať vo svojom srdci, začnete cítiť vnútorný plač. Tento vnútorný plač, alebo ašpirácia, je tajomstvom meditácie. Plač dospelého človeka väčšinou nie je úprimný. Ale keď plače dieťa, i keď plače len pre cukrík, jeho plač je veľmi úprimný. V tej chvíli je cukrík preňho celým svetom. Ak mu dáte stodolárovú bankovku, nebude spokojné, chce len cukrík. Nuž, čo sa stane, keď dieťa plače? Ihneď príde otec alebo matka, aby mu pomohli. Ak aj vy dokážete hlboko zo svojho vnútra plakať pre mier, svetlo a pravdu, a ak je toto jediná vec, ktorá vás uspokojí, potom Boh, váš večný Otec a večná Matka určite príde a pomôže vám.