Moja žena, ktorá je inak najrozumnejšou bytosťou, trvá na tom, že všetky náboženské viery sú klamné predstavy, ktoré zapríčinila existenčná úzkosť. Pre väčšinu ľudí je neznesiteľná myšlienka, že by život nemal žiadny iný zmysel, len biologický a racionálny fakt života samotného. Ona však cíti, že tento pohľad by mal každého uspokojiť. Verí, že tak isto by sme sa mali pozerať na skutočnosť smrti ako na biologickú realitu. Je to stará teória, ktorá, ako som si uvedomil, nemôže byť na intelektuálnej úrovni ani dokázaná, ani vyvrátená.

Konečnú pravdu o živote a smrti nemožno nikdy dostatočne vysvetliť ani vyjadriť. Môže ju cítiť iba ašpirant a poznať ju dokáže iba realizovaná duša. Plne súhlasím s vami, že táto myšlienka, ako aj myšlienka, ktorú vyjadrila vaša manželka, nemôže byť intelektuálne overená. Nedá sa dokázať, že to, čo vaša manželka cíti v súvislosti so životom a smrťou, je pravdivejšie než to, čo cítite vy.

Ľudská pamäť nemá v skutočnosti prvé ani posledné slovo. Ak si v osemdesiatich rokoch neviem spomenúť na udalosti v mojom živote, ktoré sa odohrali vo veku do štyroch rokov, neznamená to, že som predtým neexistoval. Tak, ako ubehne mnoho rokov medzi našim štvrtým a osemdesiatym rokom, existuje aj mnoho životov, ktoré spájajú súčasnosť so vzdialenou minulosťou a premietajú sa do blízkej budúcnosti.

Ďalej tiež existuje niečo, čo presahuje chápanie nášho obmedzeného telesného vedomia. Dokonca, aj keď je človek úplne zapojený do najobyčajnejších fyzických činností, môže vo svojom vnútri občas cítiť určité zvláštne pravdy. Obyčajne sú neznáme a veľmi povznášajúce. Pochádzajú z vyšších alebo hlbších svetov, z inej úrovne vedomia, a klopú na dvere jeho mysle. A tak vlastní sily a je ovládaný silami, ktoré sú mimo jeho bežného vedomia.

Až keď sa zladíme s týmito vyššími silami – so samotnou univerzálnou harmóniou, život prestane byť neznesiteľný. Úplne súhlasím s názorom vašej manželky, že tento postoj, ba dokonca samotný život, sa stáva neznesiteľným, keď človek nevidí v živote žiadny zmysel, žiadny cieľ alebo účel. Rád by som však uviedol analógiu ohľadom náboženskej viery.

Teraz žijem v byte v Brooklyne. Ak sa ma nejaké dieťa opýta : „Existuje miesto, ktoré sa volá Kolín?“ Odpoviem mu: „Určite, dieťa moje, je to v Nemecku.“ Predpokladajme, že povie: „Musíš mi to dokázať!“ Ako mu to môžem dokázať, okrem toho, že mu ukážem mapy a fotografie? Môžem mu len povedať, že som osobne navštívil Kolín a sú milióny ďalších, ktorí tak urobili. Jeho pochybnosti nemôžu poprieť existenciu mesta.

Podobne aj tí, ktorí realizovali Boha, majú plné právo nám povedať, že existuje Boh. Len preto, že sme Ho nerealizovali, nemôžeme poprieť Jeho existenciu. Tak ako dieťa musí uspokojiť svoje fyzické oči tým, že pôjde Kolín navštíviť, my si realitu Boha môžeme dokázať iba tým, že Ho uvidíme. A toto hľadanie Boha dáva nášmu inak bezvýznamnému životu jedinečný význam a smer.

Sri Chinmoy, Joga a duchovný život. Cesta indickej duše., Tower Publications, Inc., New York, 1971