Časť II, Oddiel I: Otázky a odpovede o vnútornom živote
Ako je možné uviesť do súladu vnútorný úpadok a hrubosť Ameriky s jej rozvíjajúcim sa duchovným vedomím?
Vaša otázka je zároveň nesmierne zaujímavá a vyzýva aj k zamysleniu. Je to otázka, o ktorej by sa dalo dlho rozprávať. Rád by som sa nad ňou zamyslel, nie však zo sociologického hľadiska, ale z duchovného hľadiska, ktoré nie je tak dobre pochopené.Vnútorný úpadok Ameriky pre mňa nie je taký vážny ani taký podstatný, ako to pociťujete vy. Vnímam to ako boj medzi temnotou a Svetlom. Keď sa vedome otvoríme Svetlu, naše nevedomé slabosti a nedostatky vychádzajú nevyhnutne do popredia, aby nám stáli v ceste. Čím silnejšie je volanie Svetla, tým silnejšími sa stávajú naše nepokojné, nebožské a nevedomé časti. Toto je neodvratný duchovný zákon, ktorý môžeme vidieť pôsobiť v jednotlivcovi tak isto ako v celku. Predtým, ako sa dostanem k vašej otázke o Amerike, dovoľte mi vysvetliť, prečo tento zákon existuje.
Nevedomosť vždy vládla svetu, a dokonca aj teraz stále dominuje vedomiu Zeme. Materiálny svet vedome neašpiruje pre svoje vlastné vnútorné naplnenie, ktoré je časťou predurčeného úplného duchovného naplnenia ľudstva. Temnota bola vždy pánom. Nechce, aby na jej miesto nastúpila vyššia sila, tak všetkou svojou mocou bojuje, aby si udržala nadvládu. A keď sa teda božskej sile podarí otvoriť určitú oblasť vedomia Zeme a je odmenená novou ašpiráciou, nebožské sily tiež zintenzívnia svoje úsilie a vytvárajú hodnoty a myšlienky, ktoré sú úplne bez akejkoľvek vyššej pravdy. Tento večný boj medzi temnotou a Svetlom sa stáva ešte intenzívnejším, keď má začať nový a vyšší cyklus v evolúcii ľudstva, čo je prípad dnešnej doby.
Toto sú hlavné dôvody pre váš pocit, že medzi vysokou ašpiráciou a ideálmi Ameriky na jednej strane a niektorými jej neosvietenými činmi a hodnotami na strane druhej existuje zívajúca priepasť. Jej rozvíjajúce sa duchovné vedomie a jej unáhlené vonkajšie pohyby nie sú celkom vo vzájomnej spolupráci; navzájom si nepomáhajú. Pokiaľ svetlo nezostúpi úplne, pravé hľadanie nemôže prísť do popredia v plnom rozsahu. Preto nie sú hodnoty vedúce k integrálnemu duchovnému pokroku príliš viditeľné.
Navyše, Amerika je mladý národ. Nechce kráčať; chce bežať čo najrýchlejšie, aby preťala cieľovú pásku ako prvá. Viete, že keď bežíte plnou rýchlosťou, existuje veľká pravdepodobnosť, že sa potknete alebo vybočíte z dráhy. Napriek tomu, s úprimnou a dynamickou túžbou po pokroku sa súčasné tápanie a blúdenie Ameriky vytratí do zabudnutia spolu s tým, ako sa nám bude javiť prísľub a možnosti jej budúceho naplnenia.
