Aký je Boží plán?

Aký je Boží plán? Toto je otázka, ktorú si často kladieme a o ktorej často diskutujeme. Napodiv, samotná myšlienka Božieho plánu priťahuje pozornosť nielen tých, ktorí veria v Boha, ale aj tých, ktorí popierajú Božiu existenciu.

Má Boh plán? Nie nikdy! Plánovanie znamená vypracovanie postupu práce, ktorá sa má v budúcnosti vykonať. To, čo nás často inšpiruje, aby sme sa vrhli do rôznych aktivít, je pokušenie úspechu. Chceme vrásť do úspechu budúcnosti. Plány nám preto do istej miery pomáhajú. Boh však nepotrebuje plán. Pre Neho nie je vízia Budúcnosti niečím, čo sa má naplniť, ale niečím, čo už prebýva, ba dokonca sa už vznáša na obrovskej hrudi súčasnosti.

Svet bol vždy očarený pohybom – tu, tam a všade. Úbytok nadšenej aktivity znamená úpadok ľudského života. Každá činnosť prechádza striedavo cez úspechy a neúspechy predtým, ako dosiahne svoj cieľ. Aktivita je vonkajším vyjadrením vnútornej potreby. Táto vnútorná potreba je predstaviteľom Božej Vôle v ľudskom tele, ktorá sa snaží hrať so svetom Za a prebudiť Nekonečné v konečnom.

Boh nemá žiadny plán. Ani ho nepotrebuje. Nie je mentálnou bytosťou, ktorá na budúcnosť nedokáže myslieť bez plánu. To, čo Boh je, je Blaženosť. To, čo Boh chce, aby sme mali, je Blaženosť. Môžeme ju mať, len keď obrátime všetko, čo máme a všetko, čím sme, k Najvyššej Skutočnosti.

Najprv musíme myslieť na existenciu Boha a potom – ak musíme – môžeme myslieť na Boží plán. Existuje Boh? Kde je dôkaz? Samotné naše srdce je dôkazom. Naše srdce neustále vyžaduje alebo nás prosí, aby sme videli Boha všade a vo všetkom. Pomocou ašpirácie svojho srdca môžeme cítiť Božiu existenciu. Pomocou ašpirácie svojho srdca môžeme vidieť, že Božie Nebo, ktoré je Tichom a Božia Zem, ktorá je Silou, sú nielen na sebe vzájomne závislé, ale aj vzájomne dopĺňajúce sa úsmevy Božej večnej Skutočnosti.

Niektorí ľudia hovoria, že svet vznikol podľa plánu stvoreného Bohom. Vidia, že svet je plný utrpenia a nedokonalosti, a majú pocit, že by vytvorili lepší svet, keby mali príležitosť. Hovorím im: „Kto vám bráni?“ To vy musíte obrábať pôdu, aby ste zožali bohatú úrodu dokonalosti a uspokojenia.“

Z utrpenia a nedokonalostí sme sa veľa naučili. To, čo potrebujeme teraz, je Blaženosť a Dokonalosť. Tieto dve božské vlastnosti nezískame kritikou plánu, ktorý sme Bohu prisúdili. Blaženosť a Dokonalosť môžeme získať len tým, že budeme žiť v Božom Vedomí. Niet inej cesty.

Ľudská interpretácia utrpenia a nedokonalosti je založená na jeho predpojatých mentálnych predstavách a názoroch. Božia interpretácia je založená na Jeho priamej Vízii v jej absolútnej a najvyššej Skutočnosti. Ľudská interpretácia potrebuje odôvodnenie. Božia interpretácia však nepotrebuje žiadne zdôvodnenie, lebo On je stelesnenou Pravdou a zároveň Pravdou odhalenou.

Podobne, duchovný človek pozerá na Boha z iného uhla ako obyčajný človek. Cíti, že Boh má všetko a je všetkým, prejaveným aj neprejaveným. Jeho Boh je vo večnom procese stále sa rozvíjajúcej Dokonalosti. Obyčajný človek však cíti, že Boh musí ešte niečo dosiahnuť, aby premenil svet.

Boh je dieťa, večné božské Dieťa. Ako môže mať dieťa plán? Nemožné! Tak, ako sa ľudské dieťa hrá so svojimi bábikami, oblieka ich a hladí ich, tak isto Boh, božské Dieťa, robí to isté so Svojimi bábikami, ľudskými nástrojmi. Čokoľvek však Boh ako božské Dieťa urobí, urobí to vedome, významne a božsky.

Ľudské nevedomé, polovedomé, vedomé a duchovne vedomé plány a Božie sebaodhaľujúce prejavenia sú neoddeliteľné. Najvyšším Tajomstvom je, že ľudské plány sú vždy spojené s Dychom Najvyššieho. Človek to musí vedieť. Nie je nič iné, čo by mal vedieť. Človek to musí cítiť. Nie je nič hlbšie, čo by mal cítiť. Človek si to musí uvedomiť. Nie je nič vyššie, čo by si mal uvedomiť.