Východ a Západ

Východ hovorí: „Videl som tvár Boha. Teraz musím vidieť Jeho Nohy.“

Západ hovorí: „Videl som Nohy Boha. Teraz musím vidieť jeho Tvár.“

Východ hovorí: „Videl som Transcendenciu Boha. “Západ hovorí: „Videl som Imanenciu Boha.“

Východ považuje život za ustavičný rast od hmoty k duchu. Západ považuje život za ustavičný rast od jednoduchého materiálneho života k zložitému a rozširujúcemu sa vedeckému rozvoju.

Ľahostajný Východ cítil, že nie je nič, čo by od Západu mal počuť. Pyšný Západ si myslel, že nie je nič, čo by sa od Východu mal naučiť.

Podľa Východu je Západ čokoľvek, len nie božský. Podľa Západu je Východ nečinný.

Bez zveličovania možno povedať, že Východ sa hrozne obáva dynamického života. Podobne, Západ sa hrozne obáva osamelého pokoja.

Východu možno chýba pozornosť, detail a presnosť. Západu však chýba šírka, rozľahlosť a univerzálnosť. Východu chýba pozemská, praktická inteligencia. Západu chýba jedinečná realizácia vlastného Ja.

Východ cíti, že ovládnutie svojich vlastných vnútorných pochodov je pravým naplnením života. Západ cíti, že ovládnutie sveta je pravým naplnením života.

Pokora a oddanosť sú dedičstvom Východu. Poctivosť a úprimnosť sú dedičstvom Západu. Kombinácia týchto štyroch síl by mala byť ideálom ľudskej bytosti.

Východ chcel dobyť svet v mene oslobodenia. Západ chcel dobyť svet v mene obchodovania a náboženstva.

Východ má kontrolu nad Duchom. Západ má kontrolu nad hmotou. Duch je tvorivá, vedomá existencia. Čo je hmota? Je to všetko, len nie neživá mechanická substancia. Hmota je pulzujúca energia, ktorá v sebe zámerne ukrýva život a vedomie.

Človek Východu je spokojný, keď sa drží zásady: „Nech žijem nevidený a nepoznaný a moja smrť nech nespôsobuje smútok.“ A môžeme dodať: „ Nech sa to všetko stane bez prílišnej námahy.“ A na druhej strane sa zdá, že človek Západu túži po plnom prejavení svojej osobnosti. Praje si vo svojom svete vytvoriť silnú a mocnú pozíciu.

Odveká skúsenosť s duchovným životom naučila Východ vnútornému pokoju a vyrovnanosti pri práci. Dokáže byť neovplyvnený sklamaním, vzrušením a podráždením kvôli drobným zmätkom a všetkému, čo narúša vnútornú rovnováhu. Dokáže urobiť tiché úpravy a pokojne pokračovať v tej istej činnosti. To sa Západ musí ešte naučiť.

Intenzívna skúsenosť Západu s materiálnym pokrokom ho naučila byť pri práci objektívnym. Naučil sa nebyť ovplyvnený zvýhodňovaním, protekciou a ďalšími osobnými motívmi pri vykonávaní nutnej práce. Dokáže robiť prácu pre prácu samotnú, rýchlo, efektívne a s najlepšou dosiahnuteľnou ľudskou silou. To sa Východ musí ešte naučiť.

Indická filozofia je od svojho začiatku hľadaním najvyššej Pravdy. Len Skutočnosť, ktorá je za zmyslami, dokáže uhasiť vnútorný smäd Východu.

Európska filozofia je od svojho začiatku skúmaním myšlienok kritickým intelektom. Myslenie a intelekt stačil doteraz na nasýtenie hladného Západu.

Teraz si Východ a Západ uvedomuje potrebu spojenia medzi Mysľou a Duchom.

Východ a Západ môžeme brať ako dve oči toho istého ľudského tela. Ostatné ľudské rozdiely a odlišnosti – rasové, kultúrne a jazykové – určite zmiznú z ľudského vedomia, až bude zaplavené supramentálnym Svetlom a Silou. To je nevyhnutným dôsledkom Božej Hodiny, ktorá nastáva na celom svete. Rozmanitosť tu bude obohatená a zväčšená do najplnšej miery. Avšak táto rozmanitosť nebude rušiť celkové vedomie. Naopak, bude šťastne a harmonicky doplňovať jedinečný celok. Ľudstvo bude skutočnou ľudskou rodinou v každom dnes známom i neznámom slova zmysle. Odozva na nové Svetlo iste prekoná ľudské očakávanie.

Prebudené vedomie človeka viditeľne smeruje k Božskému. To je nanajvýš nádejný záblesk svetla medzi obklopujúcimi temnotami dneška. Je to okamžik nielen samotného spojenia rúk, ale aj spojenie myslí, sŕdc a duší. Cez všetky fyzické a mentálne bariéry medzi Východom a Západom, vysoko nad národnými zvykmi, dokonca i nad individuálnymi zvykmi bude viať najvyšší transparent Božskej Jednoty.

Sri Chinmoy, Joga a duchovný život. Cesta indickej duše., Tower Publications, Inc., New York, 1971