Časť I: Duchovné a filozofické eseje

Človek a Boh

Človek a Boh sú večne jedným. Rovnako ako Boh, človek je nekonečný; tak ako človek, aj Boh je konečný. Medzi človekom a Bohom neexistuje žiadna hlboká priepasť. Človek je Boh zajtrajška; Boh je človekom včerajška a dneška.

Tak ako je Boh v Nebi, je aj na zemi. Je tu, tam a všade. Každý človek má svojho vlastného Boha. Žiadna ľudská bytosť nie je bez Boha. Úplný ateista neverí v Boha. Ale našťastie verí, alebo, bohužiaľ, musí veriť v určitú myšlienku, nejaký koncept poriadku alebo chaosu. A práve táto myšlienka, tento koncept, nie je nič iné ako Boh.

Každá jednotlivá duša musí dostať slobodu, absolútnu slobodu, aby objavila svoju vlastnú cestu. Chyby na ceste duchovnosti nie sú vôbec poľutovaniahodné, pretože chyby sú jednoducho menšie pravdy. Nepostupujeme od klamstva k pravde. Prechádzame od najmenej odhalenej pravdy k najviac odhalenej pravde.

Kým nezrealizujeme Boha a nezjednotíme sa s Ním, musíme Ho volať Majstrom, Sprievodcom, Priateľom a podobne. Podľa nášho vzťahu s Ním sa aj náš prístup k Nemu môže líšiť. Toto ale nie je vôbec dôležité. Najdôležitejšie je, že milujeme Boha ako svojho vlastného. Vo svojej úprimnej láske k Bohu budeme spontánne inšpirovaní k tomu, aby sme Ho uctievali.

Tu budeme musieť zistiť, aký druh uctievania je pre nás vhodný, ktorý druh je v súlade s vývojom a sklonom našej duše. Uvedomenie si absolútnej jednoty s Bohom je najvyššou formou uctievania. Ďalšia v poradí je meditácia. Nižšie je miesto pre modlitby a vzývanie. Najnižšou formou uctievania je uctievanie Boha vo svetských veciach.

Keď myslím na flautu a flautistu ako na dve odlišné veci, myslím na seba ako na Božieho služobníka a na Neho ako na svojho Majstra. Keď cítim, že flauta obsahuje časť Majstrovho vedomia, cítim, že som Božie dieťa a On je môj Otec. Nakoniec, keď si uvedomím, že flauta a flautista sú jedným, flautista sa javí ako Duch a ja ako Jeho tvorivá Sila.

Človek musí realizovať Boha v tomto tele tu na zemi. Veľký indický básnik Kabír povedal:

Sestry a bratia, neupadajte do priepasti zúfalstva, aj keď v súčasnosti nemáte jasnú snahu o realizáciu Boha. Len začnite svoju cestu nahor, dovnútra a dopredu - nahor, aby ste videli Boží Sen, dovnútra, aby ste vlastnili Boží Sen, dopredu, aby ste sa stali Božím Snom. Tento Sen je Snom absolútneho Naplnenia.

Je nespočetne veľa tých, ktorí sa vydajú na cestu vnútorného života až potom, čo dostali mnoho rán alebo potom, čo putovali široko-ďaleko púšťami života. Preto skutočne šťastný a požehnaný je ten, kto položí svoje telo, myseľ, srdce a dušu – ako kvety – k Nohám Pána predtým, než prídu údery. Je pravda, že početné oblaky svetskosti zakrývajú našu ešte neosvietenú myseľ. Rovnako je pravda, že sopka sústredenia hľadajúceho a vodíková bomba jeho meditácie môžu zničiť a zničia tento odveký závoj nevedomosti.

Smiem niečo povedať tým, ktorí sú v manželskom zväzku a majú veľké rodinné povinnosti? K vášmu úplnému úžasu budú všetky tieto zodpovednosti premenené na zlaté príležitosti, v okamihu, keď sa pokúsite vidieť vo svojich deťoch Boha, vo chvíli, keď si uvedomíte, že vo svojom sebaobetovaní slúžite Bohu. Vo svojej schopnosti naplniť manžela, božsky ho upevniť v nekonečnom rozpätí hmoty, pozdvihnúť jeho vedomie do ríše Ducha, sa neúnavná a spontánna obeť manželky nedá ničím nahradiť. Vo svojej schopnosti zaplaviť dušu manželky Mierom sveta Za, privolať jej srdce k večne žiariacemu Slnku Nekonečnosti, premeniť jej život na Pieseň Nesmrteľnosti, sa sľub manžela nedá ničím nahradiť. A tí, ktorí sú slobodní, si môžu byť istí, že sú slobodní preto, aby po duchovnej ceste mohli bežať čo najrýchlejšie. Ich ašpirácia a Božia Inšpirácia sú neoddeliteľné.

Keď sa snažíme pozerať hlboko do vnútra, keď sa snažíme žiť vnútorný život, môžeme sa stretávať s problémami všade naokolo. Voláme: „Pozri, Bože, teraz, keď sme sa obrátili k Tebe, musíme prejsť toľkými skúškami!“ Nenachádzame východisko, a preto sme znepokojení. Ale prečo by sme mali byť? Našej pamäti nemôže uniknúť, že sme vo svojom živote znášali rany osudu. Predtým, ako sme vstúpili do duchovného života, naším stálym spoločníkom bola skleslosť. Teraz sme aspoň v lepšom postavení, pretože máme schopnosť rozoznať divokého tigra svetskosti. Berme nepokoj a slabosť ako skúšky.

Prečo by nás mal Boh skúšať? Robí všetko, len to nie. On, pretože je milosrdný, nás varuje pred okamžitým nebezpečenstvom. Ak však berieme tieto varovania ako skúšky, potom sa musíme modliť k Bohu, aby sme skúškou prešli. Tým, že budeme na ťažkosti a nebezpečenstvá len myslieť, nemôžeme skúšku nikdy zložiť. Aby sme mohli úspešne absolvovať test v škole, musíme tvrdo študovať. Podobne, aby sme mohli zdolať vnútorné skúšky, musíme si rozvíjať viac úprimnosti a sýtiť plameň ašpirácie.

Počas meditácie musíme byť veľmi opatrní. Občas sa myseľ bude chcieť oddávať určitým svetským a emocionálnym myšlienkam a predstavám, my jej to však nesmieme dovoliť. Počas meditácie je všetko intenzívne, a ak máme zlé myšlienky, následky sú oveľa vážnejšie a nebezpečnejšie, ako by boli za iných okolností. Slabneme v okamihu, keď sa myseľ stáva obeťou pôžitkárskych myšlienok. Pre našu nižšiu myseľ je prirodzené, aby nás podvádzala. Ale naše slzy a stúpajúci plameň nášho srdca nás prídu vždy zachrániť.

Človek a Boh sú jedným. Všetci ľudia patria do tej istej rodiny. My všetci sme jedným. Pravý hľadajúci nesmie počúvať absurdné argumenty skeptikov. Nemajú ani trochu duchovného poznania. Nevedia, že v skutočnosti nevedome ukazujú svoju úplnú hlúposť. Hovoria: „Ak sme všetci jedným, tak ako je možné, že keď vás bolí hlava, mňa nebolí? Keď je môj hlad nasýtený, ako to, že váš nie je?“ Odpovedzme im otázkou: Ako je možné, že keď máte zranenú nohu, nebolí vás hlava, aj keď sú obe časťou toho istého tela? Univerzálne vedomie je vnútri nás všetkých. Ak si ho neuvedomujeme, neznamená to, že neexistuje. Moje telo je moje vlastné. Cítim snáď bolesť v nohe, keď ma bolí hlava? Nie. Keď si však uvedomím Božské Vedomie, ktoré prestupuje celým mojím telom, nepochybne budem cítiť tú istú bolesť v celom tele. Tu je hlavou individuálna duša a kolektívna duša je celým mojím telom. Aby sme cítili celý svet ako svoj úplne vlastný, najprv musíme cítiť Boha ako svojho úplne vlastného.

Človek je Srdce Nekonečnosti.
Človek je Dych Večnosti.
Človek je Život Nesmrteľnosti.