Syn

Scéna 1

OTEC: Syn môj, mám vynikajúci plán. Chcel by som ti o ňom porozprávať. Chcem, aby si zostúpil na zem a hral veľmi významnú úlohu.

SYN: Otče, môj Otče, to je naozaj úžasná myšlienka.

OTEC: Vieš, pracovať pre zem, pracovať pre transformáciu vedomia zeme, je nepredstaviteľne ťažká úloha.

SYN: Ale Otče, nechcem prísť o túto jedinečnú príležitosť. Okrem toho, viem veľmi dobre, že Ty, môj Otec, ma zaplavíš schopnosťou na mojej pozemskej púti. Pretože vôbec neváham, Otče, nemôžem pripustiť žiadne ďalšie odkladanie.

OTEC (so širokým úsmevom): Synu, budeš na zemi tridsaťtri rokov!

SYN: Iba tridsaťtri rokov! Ako potom splním svoju úlohu?

OTEC: Synu, môžeš to urobiť a urobíš to. Synu, na zemi niektorí ľudia kráčajú, kým iní pochodujú a ďalší bežia. V tvojom prípade, ty nebudeš len bežať najrýchlejšie, ale tiež manifestovať najvyššie. Synu, tvoje telo zostane na zemi tridsaťtri rokov. Ale tvoje Vedomie bude viesť vedomie zeme na večné veky. Synu, povieš svetu, že ty si cesta a Cieľ.

SYN: Otče, uvrhol si ma do mora zmätku.

OTEC: Prečo, syn môj? Ako, syn môj?

SYN: Krišna, Budha a ďalší boli predo mnou, Otče. A som si istý, že po mojom odchode prídu ďalší, ktorí tu budú po mne. Keďže situácia je takáto, ako môžem povedať svetu, že ja sám som cesta a Cieľ?

OTEC: Syn môj, keď som povedal ty, v skutočnosti som myslel ašpiráciu. Syn môj, keď som povedal ty, v skutočnosti som myslel spasenie. Ty stelesňuješ ašpiráciu, cestu. Ty stelesňuješ spasenie, Cieľ. Si to ty ašpirácia a ty spasenie, kto Mi bude slúžiť, prejaví Ma a naplní Ma na zemi. Synu, je ti teraz Moja filozofia jasná?

SYN: Viac než jasná. Samozrejme, je to Tvoj Súcit, ktorý mi ju objasnil.

OTEC: Som rád, že si Ma pochopil. Som rád, že Ma odhalíš na zemi. Som rád, že Ma prejavíš na zemi. Som rád, že Ma naplníš na zemi. Pamätaj, že si Mojím nástrojom. Nimitta matram bhava savyasachin.

SYN: Otče, akým jazykom to hovoríš? Znie celkom cudzo, ale je to také pôvabné.

OTEC: Ach, synu, nepoznáš tento jazyk? Je to sanskrit. A to, čo som práve povedal, bol vznešený výrok tvojho brata Krišnu. Povedal svojmu najmilšiemu žiakovi: „Ó, Arjuna, staň sa len mojím nástrojom.“ Ty budeš tiež svojim žiakom a svojim drahým hovoriť, aby sa stali božími nástrojmi. Synu, poviem ti niečo, čo ťa bude fascinovať, alebo ťa to aspoň pobaví. Počas svojho pobytu na zemi pôjdeš do tej časti sveta, kde sa učia sanskritské spisy. Veľa sa z nich naučíš. Budeš v tej časti sveta jeden rok. V tvojom vnútornom živote bude ten rok pre teba veľmi prospešný.

SYN: Aký zvláštny je sanskrit! Aký sladký je sanskrit! Otče, budeš taký láskavý a zopakuješ to, čo si práve povedal v sanskrite?

OTEC: Nimitta matram bhava savyasachin.

SYN: Ďakujem ti, Otče. Viem že som len Tvojím pokorným nástrojom. To je všetko.

OTEC: Synu, poznáš najväčšie tajomstvo, a to najväčšie tajomstvo je pokora. Je to tvoja pokora, ktorá ťa bude korunovať transcendentálnym triumfom. Synu, ty chápeš Mňa a Ja chápem teba. Ale svet ťa nepochopí. Budeš dávať ľudstvu to, čo máš a to, čím si: Lásku, Záujem a Súcit v nekonečnej miere. Aj tak ťa svet pochopí zle. Niektoré neosvietené, nebožské a nepredstaviteľné ľudské bytosti ťa zabijú.

SYN: Zabijú ma! Prečo? Ako?

OTEC: Prečo? Pretože sú nevedomí. Ako? Ukrižujú ťa.

SYN: Ukrižujú ma? Myslíš to vážne, Otče?

OTEC: Áno, synu. Žiaľ, áno. Ale synu, vieš veľmi dobre, že to, čo sa zničí, je iba telo, nie duša. Duša je nesmrteľná. Vták duše prirodzene odletí späť k svojmu božskému Zdroju, keď je klietka rozbitá.

SYN: Otče, to sú veľmi nevďační ľudia!

OTEC: Synu, vďačnosť sa na zemi ešte nenarodila a neviem, či sa vôbec niekedy na zemi narodí. Ale ty si nesmieš myslieť, že som ťa opustil, keď ťa ukrižujú. Ľudské v tebe si to bude myslieť, ale nie božské v tebe. Pretože berieš na seba ľudskú inkarnáciu, musíš niekedy konať ako ľudská bytosť. Ináč by to nebola hra. Ináč budú ľudia vždy vidieť priepasť medzi tvojím životom čistoty a svetla a svojím životom nečistoty a temnoty. Pretože si to všimnú, nikdy sa nepokúsia prekročiť svoje vedomie, spojené so zemou. Svetlo musí zostúpiť do temnoty. Iba vtedy môže Svetlo premeniť a osvietiť temnotu. Niet inej cesty. Aby si premenil ľudské vedomie, musíš sa s ľudstvom zjednotiť. Musíš sa stať neoddeliteľnou súčasťou ľudstva. Musíš niekedy konať na ich vlastnej úrovni, podľa ich obmedzeného chápania. Syn môj, niet inej cesty.

Na konci tvojej cesty ľudské v tebe povie: „Otče, prečo si ma opustil?“ Božské v tebe povie: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“ Ubezpečujem ťa, syn Môj, že okamžite uteším a dobre sa postarám o to zomierajúce ľudské v tebe. To osvecujúce božské v tebe ťa nielen urobí nesmrteľným, ale tiež urýchli Moje úplné prejavenie na zemi.