Scéna 17

JEŽIŠ: Áno, robil som zázraky a moje zázraky boli mnohé a rozmanité. Utíšil som búrky. Liečil som telesné choroby. Vrátil som zrak slepým. Dokonca som vzkriesil mŕtvych k životu. Ale svet nikdy neuverí, že považujem svoje zázraky prinajmenšom za druhoradé z hľadiska dôležitosti. Prišiel som na tento svet odhaliť môjho Pána, môjho Otca, ktorý je v Nebi. Ak niekto uverí vo mňa kvôli mne samému, potom je nekonečne väčší, než tí, ktorí veria vo mňa iba kvôli mojím zázrakom. A opäť, pre nedostatok viery v ľuďoch som nechcel robiť zázraky v Nazarete. Nemalo by to zmysel. Pre mňa je každý zázrak prejavením Božej Moci Svetla. A keď to ľudia nevedia správne prijať, iba to podporuje ich zvedavosť; vôbec to nepomôže zvýšiť ich vedomie. Preto je absolútne nevyhnutné, aby Božia Moc Svetla bola usmerňovaná Božou Najvyššou Múdrosťou. Ale kto mi uverí, že mám moc robiť zázraky pred tvárou všetkých neveriacich, skeptikov a tvrdých ateistov? Beda, nikto mi nerozumie. Nikto ku mne nepríde naplniť môjho Pána Jeho božským Spôsobom.

(Ježiš spieva)

Nikto ku mne neprišiel,
nikto neprišiel a nikto nepríde.
Iba môj Milovaný Najvyšší, iba On.
Plakal som pre Jeho úsmev
a On pre moju nesebeckú lásku.
Bezsenne vo mne On pestuje
Strom Svojej Vízie.