Scéna 14

JEŽIŠ: Lazár, môj drahý priateľ, už nie si nažive. O, duša Lazárova, tebe ponúkam nesmiernu vďačnosť svojho srdca, pretože ty mi pomáhaš odhaliť Božiu Slávu. Marta, Mária, moje milé, idem do vášho domu oživiť vášho mŕtveho brata. Deti, poďme do Judey.

ŽIACI: Do Judey? Načo? Zabudol si, že len nedávno ťa tam chceli ukameňovať?

JEŽIŠ: Nebojte sa. Viem, kto som. Tentokrát uvidia moje svetlo. Môj drahý priateľ Lazár zomrel pred štyrmi dňami. Môj otec chce, aby som išiel k Lazárovi a vzkriesil ho.

ŽIACI: Ale o tomto čase už bude pochovaný. Čo môžeš teraz urobiť?

JEŽIŠ: Ja nemôžem urobiť nič. Ja som neurobil nič. Ja nebudem môcť urobiť nič. Ale môj Otec urobil, robí a bude robiť všetko vo mne a cezo mňa.

ŽIACI: Pane, vzdávame ti slávu. Ty vzdávaš slávu svojmu Otcovi. Ty zostaň so svojím Otcom. My zostaneme s tebou, naším Otcom.

JEŽIŠ: Medzi vami sú stále niekoľkí, ktorí vo mňa neveria. Ak oživím Lazára, ich viera sa zväčší. Som Lazárovi vďačný. Som vďačný tým, ktorí neveria, pretože oni mi pomáhajú odhaliť božskú Slávu Pána na zemi. Poďte, nemeškajte. Poďme a prinesme radosť tejto trúchliacej a postihnutej rodine.