Vojna a mier

Človek vymýšľa vojnu. Človek objavuje mier. Vojnu vymýšľa zvonka. Mier objavuje zvnútra. Vojnu človek uvrhuje. Mier človek rozosieva. Úsmevom vojny je záplava ľudskej krvi. Úsmevom mieru je láska.

Mier je samotná pravda, ktorá si praje nadchnúť ľudstvo. Vojna je samotná faloš, ktorá chce vládnuť ľudstvu. Mier začína v duši a končí v srdci. Vojna začína v mysli a končí v tele.

Vojna zabúda na mier. Mier odpúšťa vojne. Vojna je smrť ľudského života. Mier je zrodom Božského Života. Naše vitálne vášne chcú vojnu. Naše duševné emócie túžia po mieri.

Vojna je čistá márnosť v hrozivej kopiji hlúposti. Mier je. plynúca nekonečnosť v žiariacej večnosti.

Človek vyhľadáva vojnu, keď si myslí, že svet nie je jeho. Človek pozýva vojnu, keď cíti, že si môže podmaniť svet. Človek vyhlasuje vojnu, keď sníva, že svet mu je už odovzdaný.

Človek hľadá mier, pretože jeho pozemská existencia ho zúfalo potrebuje. Človek privíta mier, pretože cíti, že iba v mieri samom sa nachádza jeho život úspechu a naplnenia. Človek rozširuje mier, pretože chce presiahnuť smrť.

Zviera v človeku bojuje proti mieru vo vonkajšom svete, vo svete konfliktných ideí. Božské v človeku bojuje proti nevedomosti vo vnútornom svete, vo svete rozpínajúcich sa ideálov.

Zviera v človeku chce bojovať v záujme vojny, vojny na zničenie spiaceho sveta. Božské v človeku chce mier v záujme mieru, mieru na nasýtenie hladného sveta.

Sri Chinmoy, Piesne duše, TEMON, Bratislava, 1993