Moja ľudská hrdosť a moja božská hrdosť

Moja ľudská hrdosť cíti, že môžem všetko urobiť. Moja božská hrdosť, hrdosť, ktorá sa odovzdala do Vôle Božej, vie, že môžem urobiť všetko, len keď ma inšpiruje, vedie a pomáha mi Najvyšší.

Moja ľudská hrdosť chce, aby mi svet rozumel, mojej láske, mojej pomoci a obeti. Moja božská hrdosť, ktorá je pocitom zjednotenia všetkého v Bohu, si neželá, aby svet porozumel mojim nesebeckým činnostiam. Cíti, že ak mi rozumie Boh a pozná moje pohnútky, potom nemôže byť väčšej odmeny.

Moja ľudská hrdosť pije horúcu vodu života… utrpení, zápasov a pochybností — bez lyžice. Výsledkom je, že sa môj jazyk veľmi popáli. Moja božská hrdosť pije tú istú horúcu vodu, avšak nekonečne väčšie množstvo, ale používa pri tom lyžicu. Takže netrpím. A touto lyžicou je Lyžica Oslobodenia, zbaveného okov nevedomosti.

Moja ľudská hrdosť sa veľa vecí bojí povedať a hanbí urobiť. Moja božská hrdosť sa nič nebojí povedať a nič sa nehanbí urobiť, pretože vie, že Boh je Vykonávateľom aj činom. Koho sa mám báť? Za čo sa mám hanbiť?

Moja ľudská hrdosť utláča ľudstvo silou získanou človekom. Moja božská hrdosť oslobodzuje ľudstvo Silou danou Bohom.

Keď poviem, že Boh je môj a ja Ho môžem použiť, ako len chcem, skrývam v sebe moju ľudskú hrdosť. Ale keď poviem, že ja som Boží a že celá moja existencia je na Jeho príkaz a pri Jeho Nohách, prechovávam v sebe Božskú hrdosť.

Materiálny svet hovorí mojej ľudskej hrdosti: „Buď zvíťazíme, alebo zlyháme a zahynieme.“ Duchovný svet hovorí mojej božskej hrdosti: „Spolu sa budeme snažiť, spolu zvíťazíme.“