Radosť

Radosť je vnútorné svetlo, ktoré osvieťuje moju najtmavšiu noc.

Keď som v Radosti, Boh ma sýti. A ja sýtim Boha iba vtedy, keď sa podelím s mojou Radosťou s ostatnými.

Keď mám vnútornú Radosť, vždy budem požehnaný spontánnosťou a tvorivosťou.

Keď sa s Radosťou pozriem hore, mám Boha ako môjho Zamestnávateľa.

Keď sa s Radosťou pozriem okolo mňa, mám Boha ako môjho Dozorcu.

Keď sa s Radosťou pozriem dopredu, mám Boha ako môjho Výplatcu.

Radosť je moja dynamická jednota s Najvyšším. Keďže je moja duša integrálne zjednotená s Najvyšším, neexistuje požiadavka, ktorá by bola pre mňa nesplniteľná. Absolútne žiadna.

Moja radosť je potvrdením mojej viery v Najvyššieho. Ja si na rozdiel od tých, ktorí nemajú vieru v Najvyššieho, nemyslím a necítim, že som vždy zlý, bezvýznamný a neužitočný. Je isté, že tí, ktorým chýba viera, sú obeťami frustrácie. Život je pre nich neúrodnou púšťou, Boh je fantazijným snom, smrť je revúcim tigrom priamo pred nimi.

Predtým, než Radosť môjho srdca zavolá na Boha, Jeho všemocná Milosť odpovie. To je skutočná pravda.

Pokus o vysvetlenie Radosti vždy zlyhá. Pretože vysvetlenie je neisté. Pokus o ochutnanie Radosti je vždy úspešný. Pretože ochutnanie je zreteľné.

Radosť je stelesnením mieru. Radosť je prejavením sily. Stelesnený mier je mužský aspekt Božského. Prejavená sila je ženský aspekt Božského.

Radosť môjho srdca preniká Najhlbšie. Radosť mojej mysle dospieva Najďalej. Radosť mojej duše dosahuje Najvyššie.

Sri Chinmoy, Piesne duše, TEMON, Bratislava, 1993