Viera
Sú ľudia, ktorí sa vysmievajú viere. Hovoria, že tí, ktorí majú vieru, zlyhali v živote. Hovoria, že máme vieru v Boha iba preto, že sme frustrovaní alebo sme zlyhali vo svojej kariére. Ale viera je to oko, jediné skutočné oko, ktoré zdieľa Boh s človekom. Človek vidí Boha okom viery a Boh vidí človeka tým istým okom viery. Človek si neuvedomuje skutočnosť, že vidí Boha okom viery, ale Boh nielen vidí okom viery, ale zároveň si uvedomuje to, čo robí.Naša viera v Boha je veľmi často podmienečná, ale Božia viera v nás je vždy bezpodmienečná. Svoj duchovný život začíname s päťdesiatpercentnou vierou a hovoríme: „Bože, dám Ti toto, potom Ty mi môžeš dať tamto. Dám Ti svoju ašpiráciu a Ty mi potom dáš Svoje požehnanie, a tak ďalej.“ Je pevne stanovená hodina, keď Boh osvieti naše vedomie, či už v Neho máme vieru alebo nie. Čaká na zvolenú hodinu a keď tá hodina udrie, príde a dá nám to, čo nám chce dať. To však neznamená, že nebudeme ašpirovať, že budeme žiť vo svete spánku a nebudeme vynakladať žiadne osobné úsilie. Nie! Budeme obrábať pôdu ako skutočný farmár so svojím úprimným zasvätením a pravidelnosťou, a keď splníme svoju úlohu, necháme to na Boha, aby sa rozhodol, kedy nám chce dať bohatú úrodu realizácie.
Viera je oko, ktoré vidí budúcnosť v bezprostrednej prítomnosti. Ak máme vieru v duchovný život, nepodkýname sa, nekráčame, nepochodujeme. Nie! Jednoducho bežíme najrýchlejšie. Ak máme bezvýhradnú vieru v Boha, ak máme bezvýhradnú vieru vo vnútorného Kormidelníka a vo svoju vlastnú ašpiráciu, potom neustále bežíme najväčšou rýchlosťou k svojmu predurčenému cieľu.
Keď raz stratíme vieru, je takmer nemožné ju získať späť. Keď raz stratíme vieru v duchovného učiteľa, v obyčajnú ľudskú bytosť alebo dokonca v nejakú myšlienku, budeme dlho, dlho trpieť, kým ju získame späť. Ak stratíme vieru v niekoho iného, môžeme ju po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch získať späť s veľkými ťažkosťami. Ale ak skutočne stratíme vieru v seba, potom sme stratili všetko. Sme horší ako pouličný žobrák. Ak máme vieru v seba, potom sa nakoniec môžeme stať božskými. Ale ak nemáme vieru ani len v seba, sme skutočne bezmocní. Je zbytočné mať vieru v Boha, o ktorom si väčšina z nás myslí, že je v Nebi, ak nemáme vieru v seba tu na zemi.
Musíme mať vieru, že môžeme realizovať Boha, či už v tejto alebo v niektorej budúcej inkarnácii. Musíme mať vieru, že môžeme byť vlastníkmi nekonečného Svetla, Mieru a Blaženosti. Musíme mať vieru vo svoju ašpiráciu, vo svoju koncentráciu, vo svoju meditáciu a kontempláciu. Iba vtedy dosiahneme svoj cieľ realizácie Boha a zbožštenie ľudskej prirodzenosti a vedomia zeme.
