Viera

Sú ľudia, ktorí sa vysmievajú viere. Hovoria, že tí, ktorí majú vieru, zlyhali v živote. Hovoria, že máme vieru v Boha iba preto, že sme frustrovaní alebo sme zlyhali vo svojej kariére. Ale viera je to oko, jediné skutočné oko, ktoré zdieľa Boh s človekom. Človek vidí Boha okom viery a Boh vidí človeka tým istým okom viery. Človek si neuvedomuje skutočnosť, že vidí Boha okom viery, ale Boh nielen vidí okom viery, ale zároveň si uvedomuje to, čo robí.

Naša viera v Boha je veľmi často podmienečná, ale Božia viera v nás je vždy bezpodmienečná. Svoj duchovný život začíname s päťdesiatpercentnou vierou a hovoríme: „Bože, dám Ti toto, potom Ty mi môžeš dať tamto. Dám Ti svoju ašpiráciu a Ty mi potom dáš Svoje požehnanie, a tak ďalej.“ Je pevne stanovená hodina, keď Boh osvieti naše vedomie, či už v Neho máme vieru alebo nie. Čaká na zvolenú hodinu a keď tá hodina udrie, príde a dá nám to, čo nám chce dať. To však neznamená, že nebudeme ašpirovať, že budeme žiť vo svete spánku a nebudeme vynakladať žiadne osobné úsilie. Nie! Budeme obrábať pôdu ako skutočný farmár so svojím úprimným zasvätením a pravidelnosťou, a keď splníme svoju úlohu, necháme to na Boha, aby sa rozhodol, kedy nám chce dať bohatú úrodu realizácie.

Viera je oko, ktoré vidí budúcnosť v bezprostrednej prítomnosti. Ak máme vieru v duchovný život, nepodkýname sa, nekráčame, nepochodujeme. Nie! Jednoducho bežíme najrýchlejšie. Ak máme bezvýhradnú vieru v Boha, ak máme bezvýhradnú vieru vo vnútorného Kormidelníka a vo svoju vlastnú ašpiráciu, potom neustále bežíme najväčšou rýchlosťou k svojmu predurčenému cieľu.

Keď raz stratíme vieru, je takmer nemožné ju získať späť. Keď raz stratíme vieru v duchovného učiteľa, v obyčajnú ľudskú bytosť alebo dokonca v nejakú myšlienku, budeme dlho, dlho trpieť, kým ju získame späť. Ak stratíme vieru v niekoho iného, môžeme ju po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch získať späť s veľkými ťažkosťami. Ale ak skutočne stratíme vieru v seba, potom sme stratili všetko. Sme horší ako pouličný žobrák. Ak máme vieru v seba, potom sa nakoniec môžeme stať božskými. Ale ak nemáme vieru ani len v seba, sme skutočne bezmocní. Je zbytočné mať vieru v Boha, o ktorom si väčšina z nás myslí, že je v Nebi, ak nemáme vieru v seba tu na zemi.

Musíme mať vieru, že môžeme realizovať Boha, či už v tejto alebo v niektorej budúcej inkarnácii. Musíme mať vieru, že môžeme byť vlastníkmi nekonečného Svetla, Mieru a Blaženosti. Musíme mať vieru vo svoju ašpiráciu, vo svoju koncentráciu, vo svoju meditáciu a kontempláciu. Iba vtedy dosiahneme svoj cieľ realizácie Boha a zbožštenie ľudskej prirodzenosti a vedomia zeme.

From:Sri Chinmoy,Listy stromu života, Agni Press, 1974
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ltl