Mier

Predtým, ako človek vstúpi do duchovného života, spieva alebo plače.

More mieru, radosti a svetla,
nedosiahnuteľné, to viem.
Búrkou zmietaná, plačúca noc
vo mne zúri a znie.

Bežný človek má pocit, že more mieru je mimo jeho dosahu. Ale ak začne praktizovať duchovný život, toto more mieru je preňho dosiahnuteľné. Základným kameňom duchovného života je mier. V duchovnom živote dosiahneme mier len vtedy, ak zaklopeme na Božie Dvere. Ak klopeme na dvere ľudskej bytosti, nikdy nedosiahneme mier. V každom okamihu musíme cítiť, že mier môžeme dosiahnuť iba od Boha.

Život mieru je výsledkom nášho bezpodmienečne zasväteného života Vôli Najvyššieho. Ak od sveta nič neočakávame, či už dobré alebo zlé, budeme mať mier v celej svojej bytosti.

Mier je najväčším a najvyšším požehnaním človeka. Človek si myslí, že všetko môže získať z blahobytu. Ale ak mu chýba mier, potom je tým najväčším žobrákom. Hovoríme „mier mysle“, ale v skutočnosti mier v mysli nemáme. Ak zostávame v mysli, nikdy nemôžeme mať ani záblesk mieru. Ak chceme mier, musíme ísť za hranice mysle. Ako môžeme ísť za hranice mysle? Prostredníctvom svojej neustálej ašpirácie, ktorá nám umožní zabaliť myseľ do batôžka a hodiť ju do mora srdca. Potom uvidíme, že naša myseľ, vitál a fyzické telo – celá naša bytosť – bude zaplavená vnútorným mierom.

Boh má všetky božské vlastnosti, ale Jeho najcennejšou božskou vlastnosťou je mier. Vnútorné bohatstvo Boha a mier nemožno nikdy oddeliť. V mieri vidíme Jeho uspokojenie, cítime Jeho vlastnú hodnotu a uvedomujeme si Jeho konečný, sebanapĺňajúci a sebaprejavujúci Cieľ.