Pokora

Boh je vo Svojej najvyššej a najhlbšej vlastnosti pokorou. Ak sa opýtame, prečo je Boh taký veľký, okamžitá odpoveď je: Boh je veľký práve preto, že je dušeplne pokorný. Boh je vševedúci a všemohúci, ale všetky Jeho božské vlastnosti sa nachádzajú v jednej Jeho božskej vlastnosti a tou je Jeho pokora. Keby Boh hral iba úlohu všemohúceho Boha, doteraz by sme urobili iba malý pokrok. Ale On k nám prichádza ako úprimný žobrák so všetkou pokorou len preto, aby nás zobudil z nášho spánku.

Ten, kto pozná význam pokory, je vskutku božský. Pokora nie je znakom zbabelosti. Pokora neznamená falošnú skromnosť. Pokora je skutočná božskosť. Je to vnútorná bytosť, ktorá nás živí, podporuje, vedie, utvára a formuje, no robí to so samou pokorou. Vnútorná bytosť nás vidí očami neustálej pokory. Vnútornú bytosť vidíme veľmi zriedka, ale keď ju už vidíme, tak len s márnivou pýchou.

Matka miluje svoje dieťa s náklonnosťou a súcitom. Ale ak matka ide o krok ďalej za lásku a súcit, cíti v dieťati prítomnosť Boha. Vtedy je samou pokorou. Cíti, že je pre ňu najvyššou poctou kŕmiť dieťa, behať s dieťaťom, vychovávať ho, pretože v ňom vidí a cíti Samotného Boha.

Prostredníctvom pokory sa môžeme vo svojej meditácii ponoriť najhlbšie a vystúpiť najvyššie. Najjednoduchší spôsob, ako počas svojich denných činností vstúpiť do univerzálneho vedomia je prostredníctvom pokory. Keď ukážeme pokoru, okamžite vstúpime do univerzálneho Vedomia, ktoré je samou pokorou. V pokore je jednota a v jednote je naša božská Skutočnosť.