Ten, kto pozná význam pokory, je vskutku božský. Pokora nie je znakom zbabelosti. Pokora neznamená falošnú skromnosť. Pokora je skutočná božskosť. Je to vnútorná bytosť, ktorá nás živí, podporuje, vedie, utvára a formuje, no robí to so samou pokorou. Vnútorná bytosť nás vidí očami neustálej pokory. Vnútornú bytosť vidíme veľmi zriedka, ale keď ju už vidíme, tak len s márnivou pýchou.
Matka miluje svoje dieťa s náklonnosťou a súcitom. Ale ak matka ide o krok ďalej za lásku a súcit, cíti v dieťati prítomnosť Boha. Vtedy je samou pokorou. Cíti, že je pre ňu najvyššou poctou kŕmiť dieťa, behať s dieťaťom, vychovávať ho, pretože v ňom vidí a cíti Samotného Boha.
Prostredníctvom pokory sa môžeme vo svojej meditácii ponoriť najhlbšie a vystúpiť najvyššie. Najjednoduchší spôsob, ako počas svojich denných činností vstúpiť do univerzálneho vedomia je prostredníctvom pokory. Keď ukážeme pokoru, okamžite vstúpime do univerzálneho Vedomia, ktoré je samou pokorou. V pokore je jednota a v jednote je naša božská Skutočnosť.From:Sri Chinmoy,Listy stromu života, Agni Press, 1974
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ltl